V sobotu ste si pripísali povinné víťazstvo, v nedeľu to už bolo ťažšie. Čo rozhodlo o vašom triumfe?
"V prvom rade chcem povedať, že žiadne víťazstvo nie je povinné, vždy sa môže niečo stať a každú výhru si treba zaslúžiť. My sme proti Třincu zaspali úvod a prehrali prvú tretinu, tak či tak sme radi, že sme to potom otočili. Proti Považanom nám naopak výborný úvod pomohol. Hral sa fyzicky náročný hokejbal, bolo veľa zrážok, osobných súbojov, bolo to naozaj ťažké. Myslím si, že ako nie je Považská Bystrica fyzicky najlepšie pripraveným tímom, tak určite jedno z najlepších. Bolo to vidieť aj cítiť. My sme zvíťazili vďaka taktike a vďaka tomu, že sme sa až na pár momentov nenechali vyprovokovať. Čím sme si to výrazne skomplikovali, boli presilovky. Nie všetky vylúčenia museli byť." 

Bol teda zatiaľ tento zápas pre vás najťažší?
"Nemáme ešte ani polovicu sezóny, takže takto by som to nechcel nazvať. Ale pamätám si Považskú z uplynulej sezóny a vidím, ako hrajú teraz. Viem, že my sme výborne pripravené mužstvo. A keďže oni s nami hrali vyrovnanú partiu, musia byť výborne pripravení tiež. Ale či to bol najťažší zápas, ťažko povedať. Uvidíme neskôr."

Nitra je v porovnaní z vlaňajšou sezónou oveľa konzistentnejšia, vidíte aj vy, že môže dosiahnuť oveľa viac? 
"Nemám rád veľkohubé vyjadrenia, nechcem preto hovoriť, načo toto mužstvo má a na čo nemá. Čo však môžem povedať je, že je to iná Nitra, ako bola vlani. Po prvé je organizácia. Tá je úplne iná ako vlani, je lepšia. O tím sa stará viac ľudí, vlani sme mali päť rôznych trénerov. Teraz máme jedného, máme jeden systém a to je najväčší rozdiel. Druhý rozdiel je v letnej príprave, sme oveľa lepšie pripravení ako vlani. To sa prejavuje proti silným súperom. Ja si pamätám, ako sme vlani hrali v Považskej Bystrici, kde nás rozniesli na kopytách. Teraz sme s nimi hrali vyrovnanú partiu a vyhrali sme."

Vy ste v sobotu k trom bodom prispeli hetrikom, ste spokojní s doterajšími výkonmi v sezóne? 
"Každý hráč robí pre mužstvo a ako je so mnou spokojný tréner, to sa musíte spýtať jeho. Oceniť sa nemôže hráč sám, ale musia to urobiť tí, pre ktorých to robíme. Ale musím povedať, že mi padol kameň zo srdca. Bol to môj tretí, či štvrtý zápas a konečne som zabodoval. Ale pomôcť mužstvu sa dá aj tak, že niekoho odtlačíte pri mantineli, vyhráte súboj, nahráte spoluhráčovi. Ale som útočník a mojou úlohou je dávať góly, takže samozrejme, že mám z hetriku radosť."

Vy máte 40 rokov, za sebou MS Masters na Bermudách, teraz sa opäť točíte na extraligovom kolotoči. Okrem toho hráte dlhé roky mestskú ligu pod Zoborom. Takže prežívate akúsi druhú hokejbalovú mladosť?
"To by som tak neformuloval. Ja som dokonca teraz ešte menej aktívny, ako som bol predtým. Ale chápem, že na celoslovenské pomery sa zdá, že som dostal novú chuť. Ale ja hrávam hokej a hokejbal celý čas. Akurát vlani som sa rozhodol, že budem hrať extraligu, pretože chalanov bolo málo. Vyskúšal som, povedal som si, že to bude pre mňa aj dobrá príprava na Masters. Mňa hokejbal stále baví. Všetko drží, vyhýbajú sa mi zranenia, stále trénujem. Chápem vtipom o mojom veku, ale nič si z toho nerobím. Dokonca som na to hrdý. Myslím, že druhý najstarší člen kádra Rytierov má sedem rokov menej ako ja. Vôbec mi to nevadí (smiech). Výkonnostne sa totiž necítim horšie, ako ostatní."

Na drese máte dve nuly, čo sa za týmto netypickým výberom skrýva?
"Skrýva sa za tým náhoda. Ja keď som prišiel ako mladý hráč do jedného mužstva, tak mi vyčlenili dres, na ktorom boli dve nuly. Tak sa mi to zapáčilo a odvtedy s nimi hrávam."