Vrútočania sa dočkali. Daubnera teší vlastná pracovná sila i nezištná pomoc cudzích ľudí

Vo Vrútkach sa konečne dočkali. Prestavba ihriska síce trvala dlhšie, ako sa pôvodne plánovalo, ale dozreté ovocie na Komete teraz všetkým chutí o niečo viac. Plastový povrch je položený, ihrisko dostalo nový šat aj v iných častiach. O všetko podstatné sa s nami podelil dlhoročný čelný predsatviteľ klubu Miroslav Daubner.

Samotné práce ste začali na jeseň, ale oddialili sa. Prečo?
"Prišli problémy. Najskôr nemohli robiť práce betonári, potom nám padol oporný múr. S týmito betonárskymi prácami sme sa zdržali. Aby toho nebolo málo, domiešavač nám prerazil spodok a urobil dieru, ktorú sme museli opraviť. My sme robili také veci, že by človeka z toho šlak trafil. Mňa však hokejbal fascinuje a preto sa mu venujem."

Skôr než prejdeme na samotný povrch, vy máte aj nové mantinely však?
"Áno, mantinelový skelet sme si priviezli zo Švajčiarska. Boli sme si ho predtým pozrieť. Dokázali sme ho pozvárať a pozinkovať, je to dielo postavené ľuďmi."

Väčšinu prác ste si urobili sami, ušetrilo vám to asi kopu peňazí však?
"Poviem to takto. Ja som unesený z toho, že deti, ktorú tu vyrastali, ako napríklad Hlaváč, Kolčák, Vidlár a mnoho mnoho ďalších, tak z týchto chlapcov sa stali remeselníci a manažéri. V tom je naša obrovská výhoda. Že veci, ktoré by sme museli zaplatiť firme, sme si urobili sami. Chalani boli neskutoční. Ako všetko zľaďovali, manažovali, to bolo neuveriteľné. Dokázali obrovské veci a preto nám to funguje. Fascinuje ma, že napríklad taký Braňo Hlaváč, ktorý mi ešte nedávno bol iba po pupok, tak tento chlapec vie zvárať, manažovať, všetko. Neviem si vôbec predstaviť, koľko by nás všetko stálo, keby sme si museli tieto veci platiť." 

Hneď po položení plastu vám však narobil problémy vietor. Čo sa stalo?
"My sme ešte povrch pomocou nivelizačnej hmoty vyrovnávali a preto sme ho nechali otvorený. Vietor to poprevracal, nejaké dielce zničil. Najmä upínacie segmenty. Ale na druhý deň sme všetko dali dokopy." 

Ihrisko je väčšie, prišiel impulz aj od hráčov, aby ste tak urobili?
"My sme to už chceli zväčšiť roky a pripravovali sme na to cielene celé okolie." 

Aké sú jeho súčasné rozmery?
"My sme z 24 na 48 urobili rozmer 26 na 52. Chýbajú nám len nejaké centimetre." 

Ako vnímate tento rozmach plastu? Pôsobíte pri hokejbale dlhé roky, súhlasíte s týmto pokrokom? 
"Asfaltová plocha leštená je problém, keď zaprší. Pokiaľ nebudeme mať haly, tak je takýto betón problém. Na asfalte sa dá hrať stále, ale plast má nulové opotrebenie na výstroj, je odpružený, zmenšuje sa riziko zranenia. Netvrdím, že by ho mal mať teraz každý, ale je to zaujímavé. Ale na druhej strane aj ekonomicky náročné."

 Myslíte si, že takto zmodernizované ihriská pritiahnu viac detí?
"Dnes je doba, že je ťažké niekoho pritiahnuť k športu. Ale toto si myslím, že bude mať význam. Súhlasím, že to môže  pritiahnuť deti. Na toto ihrisko je radosť vybehnúť, táto technológia je úplne iná. Ja keď som sa prechádzal po ihrisku, tak mi v prvom rade napadlo, že pošlem pánovi Mihalovi na ŠTK fotku a začnem ako 59-ročný opäť hrať. Je to veľmi motivačné a ja som z toho úplne unesený. Ale nemyslím si, že by to teraz mal povinnosť urobiť každý klub." 

Ozývajú sa však aj hlasy, že sa na plaste šmýka, na toto máte aký názor?
"Až také skúsenosti ešte nemáme, keďže povrch je na ihrisku pár hodín. Ale pobehali sme si po ňom a je naozaj stabilný. Je to extériérový povrch. Možno pri extrémne nízkych teplotách to bude iné, ale v súčasnosti nemáme žiadny problém, špeciálnu obuv netreba a tento povrch je určite stabilnejší ako asfalt."

 Vaše ihrisko prechádza drobnými úpravami prakticky neustále, čo všetko na ňom ešte chcete urobiť?
"My ak chceme niečo urobiť, tak to urobíme. Ideme teraz robiť tribúnu, urobíme aj južnú stranu. Teraz sme prehodili striedačky z južnej strany na severnú a nad striedačkami sa bude na severe stavať tribúna. Tam kde boli doteraz striedačky je časomiera. Hráči na trestnej lavici budú hermeticky uzavretí od divákov. Diváci budú chodiť hlavnou bránou na jednu stranu a menšou bránkou na druhú stranu. Aj tam by sme chceli urobiť nejaké sedenie. Čo sa týka zastrešenia, ja si nemôžem pomôcť, ale pre mňa hokejbal znamená, že sa má hrať na otvorenom priestore. Je mi to jednoducho bližšie a aj keď hrávame v hale na Podháji, nesedí mi to. Má to výhody, samozrejme, keď prší, je to super, ale hrať v externých podmienkach je pre mňa niečo iné. Už len to solenie a zametanie mi jednoucho k tomuto športu pasuje. Ale zasa nevylučujem, že sa v budúcnosti bude hrať vo Vrútkach pod strechou."

K súčasnej rekonštrukcii vám pomohla aj verejná zbierka, ste spokojný s tým, ako dopadla?
"Pre mňa je úžasné, že sa na Slovensku našlo toľko ľudí, ktorí nám pomohli. Peniaze pritom poslali aj ľudia z iných miest a hráči súperov. To je niečo skvelé. Najmä by som chcel poďakovať Dominikovi Várošovi, ktorý je extrémista a vidím sa v ňom. Aj ja som taký. Poslal nám tiež peniaze, za čo mu ďakujem. Samozrejme úžasnú robotu urobili ľudia z prostredia nášho klubu, mohol by som ďakovať niekoľko hodín. Riskli sme to, vyšlo to a je to úžasné."

Ihrisko je na sobotu už na sto percent pripravené?    
"Chalani si už na ňom zatrénovali, ešte do soboty dotiahneme detaily. Namaľujú sa zvyšné čiary a môžeme ísť na to."