Róberta Kaššu môžeme bez okolkov nazvať legendou aj napriek tomu, že je ešte stále aktívnym hráčom. Hokejbalista roka 2013 sa po tomto ocenení z extraligových ihrísk vytratil, netrvalo však dlho a opäť napína siete. A od druhého kola opäť aj na extraligových ihriskách. Svoj návrat spojil s klubom z Martina, kam to má z rodnej Žiliny najbližšie. My sme sa so štyridsaťročným trojnásobným majstrom sveta zhovárali nielen o tom, čo ho k návratu motivovalo.
Ako prišlo k spojeniu Róbert Kašša a Martin?
„Už v príprave na majstrovstvá sveta sme sa zhovárali s trénermi Ďurisom a Naušom, ktorí sú Martinčania, že mi hokejbal veľmi chýba. Počas tohto obdobia a neskôr aj na samotných MS som povedal, že by som najradšej vybehol na ihrisko aj s hokejkou a ukázal chalanom, ako sa to má robiť. Samozrejme, že som to myslel s nadsádzkou, na takúto úroveň už nedosahujem. Ale na extraligu som si ešte trúfal. Najbližšie to mám zo Žiliny do Martina, v minulosti práve jeho hráči chodili hrať za Žilinu na niektoré podujatia, takže naša spolupráca trvá roky. Nielen rivalita. K môjmu príchodu prispela aj situácia v Martine, keďže nemal na prvé kolá hráčov. Tak som prišiel."
V Martine ste sa stretli s viacerými bývalými spoluhráčmi, pomohlo vám to?
"Mňa veľmi teší, že sa vrátil Jiminko Hrivnák, s ktorým som hrával niekoľko rokov v jednom útoku v Nitre. Keďže sme zohratí doslova naslepo, moja radosť z návratu je o to väčšia.“
Nechýba vám po tých všetkých úspechoch motivácia?
"Stopercentne nie. Motivácia je o tom, aby človek prekonal lenivosť a nesedel iba pred telkou alebo v krčme. Mňa však nikdy nebavili behy po kopcoch alebo dvíhanie činiek. Vždy som inklinoval ku kolektívnym športom ako hokejbal, hokej či futbal. Dnes sa ľudia venujú behu, workoutu, crossfitu a neviem čomu všetkému, ja som si zamiloval hokejbal, ktorý ma stále udržuje pod metrákom. O motiváciu teda mám postarané."
Ako ste sa cítili v prvom zápase?
"Prvý som hral pred dvoma týždňami, ale vtedy som iba plátal dieru, pretože nás bolo málo. Nebol som predtým ani na tréningu. V podstate beriem za premiéru zápas s Pruským, ale nie preto, že sme vyhrali, ale preto, že po upokojení situácie sme už nastúpili na ihrisku v kompletnom zložení. Hrali už aj Mišo Wagner, Maťo Kollár, či už spomínaný Jiminko a ostatní. Trénovať bol už aj Peťo Žulko, ďalší majster sveta, ktorý povedal, že keď sa dostane do formy, vráti sa aj on. Verím teda, že vytvoríme opäť výbornú partiu a budeme fungovať, ako sa patrí."
Pruské je jedným z adeptov na prvú štvorku, takže premiéra to musela byť pre vás docela ostrá však? Pre vás bola navyše spojená s gólovým návratom. Ako ste spokojný so svojim výkonom?
„Môj výkon nech posúdia tréneri... Ja už som na základe veku a hmotnostných predpokladov v inej kategórii, očakávajú sa odo mňa skúsenosti a rady pre mladších. Našťastie som však hádam góly dávať nezabudol. Ja už veľa nepobehám, ale zasa bojujem čo to dá a snažím sa gól streliť alebo vymyslieť. Verím, že do gólového fondu prispejem čo najväčšou sumou. Už som povedal, že mi pomohol návrat Jiminka Hrivnáka, s ktorým hráme spolu takmer naslepo. Aj v tomto zápase mi po jeho prihrávke stačilo iba nastaviť hokejku."
Je váš návrat spojený aj s budúcoročnými MS Masters?
"Vidieť, že ma dobre poznáte (úsmev). Samozrejme, že MS Masters v Kanade sú veľkým lákadlom. Pred tými minulými som bol z hokejbalu doslova unavený. Štyri roky cestovania do Nitry ma stáli kopec energie, a tak som išiel na Floridu takpovediac na zotrvačník. Na masters turnaji v Kladne som sa však už cítil kondične veľa lepšie a hlavne ma hokejbal opäť napĺňal. Do Kanady nechcem ísť stokilový, ale chcem ísť ako hráč, ktorý dokáže mužstvu pomôcť. Mám za sebou nejaké úspechy, takže nechcem a ani si nemôžem dovoliť, aby som sa prišiel na šampionát poprechádzať."
Váš prestup je však podľa našich informácií podmienený tým, že nenastúpite vo vzájomnom zápase proti predošlému zamestnávateľovi. Je to tak?
"Stanko Petrík mi naznačil, že vedenie Nitry si v tomto prípade nie veľmi želá, aby som nastúpil. Minulý týždeň sme preto Pod Zobor ani nevycestovali, takže podmienku som splnil (smiech). Samozrejme, že si robím žarty, ale je mi jasné, že ak k tomuto príde, napríklad vo štvrťfinále play-off, čím nechcem predbiehať, ale naozaj sa to môže stať, tak to musíme nejakým spôsobom doriešiť. Nemôžeme predsa nastúpiť bez najlepších hráčov akými sú Kollár či Hrivnák. Neviem si to predstaviť. Mňa by víťazstvo v zápase, v ktorom by proti mne nehrali tí najlepší, ani netešilo. Naopak, výhry proti nadupanému súperovi mi chutia oveľa viac."
Vy ste sa s extraligou rozlúčili ako Hokejbalista roka 2013. Videli ste za tie dva roky, že máte na Slovensku dobrých nástupcov?
"Samozrejme. Nielen na MS v Kanade, ale aj na MS v Zugu chalani dokázali, že máme výborných nasledovníkov. Nielen hráčov ako Hrivnák, Minárik, Ladiver, Beniač, Danko, Blahút, Rímsky, Haring, Bujdák či Maděra, ktorí vystriedali nás najstarších, ale aj tú najmladšiu plejádu zastúpenú Martinusíkom, Eckerom, Oravcom, Kollárom, Frkáňom, Teplickým, Titkom, Káčerom či Takáčom. Poslednému menovanému teraz MS ušli, ale verím, že sa ešte dočká a všetko si vynahradí. Stanka Petríka nerátam, ten je osobitou kapitolou a pre mňa celosvetovou legendou. O šampionát v Pardubiciach bude opäť tuhý boj, ostatné krajiny nám nebudú chcieť dovoliť, aby sme dokonali zlatý hetrik. Som zvedavý, ako to celé dopadne. Vidíme však aj na výsledkoch reprezentácií U16, U18 a U20, že náš hokejbal má nesmiernu kvalitu. Neviem, kto bude v tom čase trénerom, ale verím, že bude dobrým alchymistom a namieša zostavu tak, že bude opäť špičková."
Natíska sa otázka, či máte v pláne pričuchnúť k trénerstvu aj vy, keďže momentálne nemá SHbÚ zazmluvneného žiadneho trénera?
"Začnem odzadu. Jožko Ďuris skončil po šampionáte a momentálne sa k tejto téme nevyjadruje, takže uvidíme ako to bude ďalej. Čo sa mňa týka, nikdy som nemal ambície byť hlavným trénerom, teda ak nerátam deti a mládež, ktoré trénujem už niekoľko rokov. Pri senioroch ma plne uspokojuje rola asistenta, ktorý je motivátorom svojich zverencov a zároveň akýmsi stmelovačom kolektívu. Tým ale nechcem povedať, že nechcem trénersky napredovať a zostať držiteľom „céčkovej“ licencie. Aj vo Švajčiarsku som absolvoval trénerský seminár a momentálne som prihlásený na zvýšenie kvalifikácie do Bratislavy, takže pomalými krokmi sa posúvam aj v tomto smere. Uvidím, či budem trénovať popri hraní, alebo sa budem venovať čisto iba trénerstvu. Kým mi však zdravie slúži, chcem hrať. Hokejbal je organizmus, ktorý okrem samotnej hry zahŕňa aj veľa vecí okolo. A ja si chcem to všetko užívať čo najdlhšie. Jeden môj kamarát mi zo žartu vždy hovorí, že keď pánbožko vymýšľal športy, tak vymyslel aj hokejbal, aby aj Kašša mal čo hrávať (úsmev)."
Vy ste sa však vždy túžili rozlúčiť v drese Žiliny. Teraz to však nie je možné, čo vás isto mrzí. Dočkáme sa teda niekedy?
"Opäť musím podotknúť, že ma dobre poznáte. Nezabúdam kde som začínal, napriek tomu, že mám za sebou niekoľko pôsobení v iných dresoch. Žilina je moja srdcová záležitosť a ja by som sa najradšej rozlúčil v jej drese. Papierovo klub naďalej funguje, ale nemá hráčov. Rozmýšľame, ako pomôcť. Nechcem vyhlasovať, že by som sa rád rozlúčil v drese Žiliny ziskom titulu, až taký optimista nie som. Bol by pre mňa krásny záver reštartovať toto mesto v extralige, ale viem, že je to beh na dlhé trate. Musíme sa venovať mladej generácii, s tými, s ktorými som hral ja, to už asi nepôjde. Musíme začať úplne odznova a ja vidím reálny návrat Žiliny do extraligy o nejakých štyri či päť rokov. A to už neviem, či by som bol schopný nastúpiť. Možno na jedno exhibičné striedanie. Ale musíme sa spojiť viacerí a porozmýšľať, ako pomôcť. Hovorilo sa o tom, že nastúpime do baráže, napokon sa však hráči ani nedali dohromady. Veď máme veľa hráčov, ktorí majú veľkú kvalitu. Ladiver a Beniač sú v Nitre, Lajčiak v Třinci, asi osem hráčov zo Žiliny hrá v Považskej Bystrici. Takže treba si vyhrnúť rukávy a pustiť sa do roboty."
