Prebiehala ôsma minúta úvodnej tretiny, keď sa zrazu s bolestivým výkrikom zrútil 21-ročný obranca k zemi.  Pohľad na jeho ľavú nohu, ktorá zostala v neprirodzenej polohe, nerobila dobre žiadnemu prítomnému hráčovi, ani divákom. Bolo jasné, že ide o ťažké zranenie a musela byť privolaná záchranná služba. „Pošmykol som sa na čiare bez cudzieho zavinenia, protihráč bol odo mňa tri metre. Noha mi ušla najskôr do jednej strany a potom do druhej. Najskôr som asi dvadsať sekúnd vrieskal od bolesti, potom som už len hrešil ako pohan,“ opísal inkriminovaný moment Ľubomír Šándor.

Diagnóza bola krutá. Dvojnásobná zlomenina ihlicovej kosti a pretrhané väzy v členku. Ten najskôr lekári museli napraviť a na ďalší deň nasledovala operácia. Tá dopadla dobre. „Lekár povedal, že som mladý športovec, telo regeneruje rýchlo o dva mesiace by som mohol byť v poriadku,“ načrtol Šándor prvú prognózu uzdravenia a dodal: „Dva týždne budem nosiť sadru, potom by som mal začať s rehabilitáciou.“

Prešovský rodák je nielen mladý, ale aj nezlomný. Napriek vážnemu zraneniu, ktoré je klasifikované ako ťažké, plánuje Šándor tvrdú prípravu. „Ak by som o 2 -3 týždne začal rehabilitovať , celý apríl by som okrem toho cvičil s mojím fyzioterapeutom. A v máji, ak to noha dovolí, by som si naordinoval dvojfázové tréningy iba na kondíciu a kardio,“ prezradil svoje vízie talentovaný bek.

My mu v jeho boji budeme držať palce, má pred sebou neľahkú cestu. Okrem úplného vylúčenia totiž stále poškuľuje aj po nominácii na seniorské MS do Pardubíc.  „V prvom momente ma napadlo, že začína play off, len teraz som prestúpil do Kežmarku, MS sú v júni ... Boli to ťažké myšlienky. Viem, že sa musí stať zázrak, aby som sa do Pardubíc dostal. Viem, že momentálne sú pre mňa vzdialené. Ak sa tak nestane, budem veľmi sklamaný. Budem prosiť Boha, aby mi pomohol. Nohu za dva mesiace posilním, s hokejkou za ten čas azda narábať nezabudnem,“ vyriekol s drobným náznakom úsmevu juniorský majster sveta, ktorý zároveň hyperbolicky vyhlásil, že ak sa to podarí, napíše o svojom príbehu knihu.

Opäť sa teda raz potvrdilo, že nešťastie nechodí po horách, a že šport prináša aj obete. “Ak sa má niečo stať, stane sa. Niekto mi vravel, keby si nešiel hrať mestskú ligu, nič sa nestane. Je to somarina. Buď by sa mi to stalo v práci, v aute, alebo na hokeji. Možno by som sa šmykol pri prechádzke, alebo by na mňa doma spadla skriňa. Jednoducho sa to malo stať. Verím, že Boh má pre mňa pripravené niečo lepšie, a že sa to stalo z nejakého dôvodu. Samozrejme, že ma to štve, najradšej by som sa nakopal do zadku od nervov, lebo som sa tešil na play off ako malý chlapec a stále som veril, že môžem ísť na MS. Na poslednom zraze bol tréner spokojný a vravel, že máme všetci rovnakú šancu. Teraz sa vzdialila, ale stále verím, že to môže vyjsť. Myslím pozitívne, lebo žiadne nariekanie a ľutovanie mi aj tak nepomôže. Už to aj tak nevrátim späť,“ pragmaticky dodal na záver Ľubomír Šándor.