HRÁČI

Marián Giba

Dlhoročný kapitán a pilier zadných radov slovenskej reprezentácie odštartoval svoju kariéru v drese s dvojkrížom na hrudi na majstrovstvách sveta 1998, kde Slováci našli premožiteľa až vo finále. Už o rok však patril vo Zvolene k zlatej partii okolo Pavla Demitru. Z ME 2000 má titul vicemajstra starého kontinentu a nasledujúcich jedenásť rokov pokračoval v medailovej žatve na svetových šampionátoch. Na MS 2001 pridal k bronzu aj cenu pre najlepšieho obrancu podujatia a úplne rovnaký scenár si zopakoval aj na MS 2007. Medzitým však pomohol vybojovať bronz na MS 2003, striebro na MS 2005 a opäť bronz na MS 2009. Kariéru v reprezentácii zakončil jej dlhoročný kapitán na MS 2011 ziskom 3. miesta. Na klubovej úrovni obliekal „Gibson“ dres ŠK Tigri Ružinov (predtým Kovošrot a Priemstav), neskôr ŠK Exposervice Ružinov a LG Doprastav Bratislava. S Ružinovčanmi sa v roku 2007 tešil z titulu majstra Slovenska, ktorý si potom ešte dvakrát zopakoval aj s „Doprastavákmi“ (2008 a 2010). V zbierke jeho úspechov nechýbajú ani víťazstva v Európskom pohári klubov 2001 a Svetovom pohári klubov 2002 v drese Ružinova.

Róbert Kašša

Hokejbalový svetobežník bol vôbec prvým Slovákom, ktorý dostal angažmán v kolíske hokejbalu a s tímom Montreal Black Knights získal dva tituly vicemajstra Kanady (2002 a 2003) a titul majstra Quebeckej provincie (2002). Na domácej scéne vystriedal dresy piatich klubov od materského HBC 07 Žilina, cez bratislavské celky ŠK Exposervice a LG Doprastav, až po „majstrovské“ zastávky v HBK Nitrianski rytieri a ŠK Imperial Vitamins Martin. K piatim domácim titulom (2011, 2012, 2013, 2014 a 2016) pridal aj triumf v Československom Superpohári 2013 a trikrát zvíťazil v ankete Hokejbalista roka SR (2000, 2002 a 2013). Reprezentačnú kariéru odštartoval na MS 1998, kde Slováci obsadili 2. miesto, aby sa už o rok dočkal aj titulu majstra sveta. Na majstrovstvách Európy 2000 získal okrem striebornej medaile aj členstvo v All Stars Teame turnaja a v tom istom roku bol vyhlásený aj za najlepšieho hráča Európskeho pohára klubov. Na MS 2001 mu „iba“ bronzovú medailu čiastočne vynahradil honor najlepšieho útočníka šampionátu i ocenenie „MVP Player“ Slovenska . Bronz si zopakoval aj na MS 2003, 2007 a 2011. Medzitým pomohol národnému tímu vybojovať striebro na MS 2005. V roku 2013 sa svetový šampionát vrátil do Kanady a povestnej „15-ke“ sa po dlhých 14-tich rokoch vrátil titul majstra sveta. Nasledujúce MS už Kašša absolvoval v úlohe asistenta trénera a jeho premiéra na slovenskej lavičke mala opäť zlatý punc.

Martin Lohnický

Brankár HKL-MJM Petržalka a LG Doprastav Bratislava prišiel do hokejbalu z hokeja, no za päť rokov stihol získať všetky podstatné trofeje. Reprezentačnú kariéru odštartoval v roku 1997 zlatom na majstrovstvách Európy. O rok neskôr získal titul vicemajstra sveta (zároveň bol vyhlásený za najlepšieho brankára MS 1998), na MS 1999 sa tešil zo zlata a na MS 2001 sa s najcennejším dresom rozlúčil bronzom. V roku 2000 zvíťazil s LG Doprastav Bratislava v Pohári európskych majstrov a s týmto klubom má aj titul majstra Slovenska.

Martin Miklík

Nitriansky rodák patril svojho času, nielen medzi obávaných kanonierov hokejovej extraligy, ale počas športovej kariéry sa výraznými písmenami zapísal aj do histórie hokejbalu. V slovenskom drese sa premiérovo objavil na majstrovstvách sveta 1996 v Bratislave, kde náš národný tím získal bronzové medaile. Svoj druhý a zároveň posledný svetový šampionát absolvoval v roku 1999 vo Zvolene a priniesol mu titul majstra sveta. Na klubovej úrovni dal „Sadza“ o sebe vedieť už v roku 1990, keď s tímom Agrokomplex Nitra vyhral turnaj Slovakia Open. Okrem honoru majstra Slovenska miest sa tešil aj z ocenenia Hráč roku 1990, tzv. Zlatá loptička. Neskôr si majstrovský titul zopakoval s ŠK Exposervice Ružinov. V drese „Sibírskej“ dvakrát zvíťazil aj v Európskom pohári klubov (1996 a 1997) a dvakrát sa v tejto súťaži tešil zo striebra (1998 a 1999).

Peter Tóth

Excelentný kanonier má na svojom konte 22 extraligových sezón, sedem účastí na majstrovstvách sveta a jednu na európskom šampionáte. Vo svojej zbierke má titul majstra sveta (1999), dve vicemajstrovské umiestnenia (1998 a 2005) a štyri bronzové medaile (2003, 2007, 2009 a 2011). Na „zlatých“ MS 1999 bol vyhlásený za najlepšieho útočníka podujatia a na MS 2009 patril do All Star Teamu turnaje podľa hlasovania tímov. K medzinárodným úspechom pridal aj striebro z ME 2000 a klubové víťazstvá v Európskom pohári 2001 a Svetovom pohári 2002. Počas kariéry prešiel „Raro“ tímami Kovošrot Bratislava, Priemstav Bratislava, ŠK Tigri Ružinov, ŠK Exposervice Ružinov a LG Doprastav Bratislava, s ktorým získal v rokoch 2008 a 2010 titul majstra Slovenska.

Jozef Stümpel

Jozefa Stümpela poznajú športoví fanúšikovia predovšetkým ako výborného hokejistu. V drese Slovenska štartoval na 8 svetových šampionátoch, 3 olympiádach i Svetovom pohári. V reprezentácii odohral spolu 106 stretnutí, v ktorých strelil 22 gólov a tešil sa z titulu majstra sveta 2002 i bronzu na MS 2003. Na svojom konte má okrem iného 957 zápasov v NHL, kde pôsobil v kluboch Boston Bruins, Los Angeles Kings a Florida Panthers. V najkvalitnejšej lige sveta nazbieral spolu 677 kanadských bodov za 196 gólov a 481 asistencií. Od detstva mal však blízko aj k hokejbalu. V roku 1999 obliekal dres mužskej hokejbalovej reprezentácie na MS vo Zvolene, kde Slováci získali svoj prvý titul majstrov sveta. Pri ďalších troch zlatých seniorských medailách bol ako prezident Slovenskej hokejbalovej únie. Už viac ako dve desaťročia nesie jeho meno tradičný hokejbalový turnaj v Nitre, ktorý sám aktívne hráva.

Marius Konstantinidis (in memoriam)

„Konštovi“ sa darilo medzi hokejovými aj hokejbalovými mantinelmi. S ľadovým hokejom začínal v BEZ Bratislava, neskôr hrával aj v Slovane Bratislava, Nitre, Zvolene a Poprade, kde sa stal v sezóne 1990/1991 so 40 gólmi najlepším strelcom aj najproduktívnejším hráčom 1. SNHL. V septembri 1993 bol autorom vôbec prvého gólu v novovzniknutej slovenskej extralige. Od sezóny 1995/1996 pôsobil vo Francúzsku, kde v roku 1998 vybojoval s mužstvom Brûleurs de Loups de Grenoble majstrovský titul. Okrem slovenského dresu na Zimnej univerziáde obliekol aj grécky, a to na majstrovstvách sveta v hokeji C-kategórie 1995 v Juhoafrickej republike. Na domácej hokejbalovej scéne patril k oporám legendárnej „Sibírskej“, s ktorou získal niekoľko majstrovských titulov a bol aj súčasťou prvých reprezentačných výberov Slovenska. Na svojom konte má dva tituly majstra Európy z rokov 1995 a 1997, ako aj titul vicemajstra sveta z roku 1998 a bronz zo svetového šampionátu 1996. Skonal 25. septembra 2005 vo veku 41 rokov na následky srdcového infarktu.

TRÉNERI:

Jozef Ďuris – tréner majstrov sveta 2013, 2015, 2017 & Aurel Nauš – asistent trénera majstrov sveta 2013, 2015, 2017

Možno je to nezvyklé uviesť do Siene slávy dvoch ľudí naraz, no v prípade hokejbalových dvojičiek Jozefa Ďurisa a Aurela Nauša je to úplne prirodzené. Dlhé roky boli spoluhráčmi, nielen v martinskom, ale aj v reprezentačnom drese. Vďaka ich skúsenostiam a hokejbalovému srdiečku patrili Martinčania dlhodobo k tradičným medailistom domácej najvyššej súťaže. Hoci na domáci titul nikdy nedosiahli, všetko si vynahradili v reprezentácii. V roku 1998 boli obaja pri strieborných medailách na svetovom šampionáte v Litoměřiciach, aby sa o rok neskôr vo Zvolene tešili z vytúženého titulu majstrov sveta. Na ďalšie svetové zlato čakali Slováci dlhých 14 rokov a Jožko s Ajom boli tentokrát pri tom ako tréneri. Že triumf na MS 2013 v kanadskom St. John´s nebol dielom náhody, potvrdila táto nerozlučná dvojica aj víťazstvom vo Švajčiarskom Zugu, kde sa im do trénerského tímu „votrel“ Robo Kašša. Pred MS 2017 v Pardubiciach prijal osvedčený tandem Ďuris – Nauš opäť výzvu na obhajobu titulu, hoci súperi vehementne ohlasovali zosadenie Slovákov zo svetového trónu. Nepomohlo, naopak, zverenci Jozefa Ďurisa a Aurela Nauša skompletizovali zlatý hetrik, čím sa natrvalo zapísali do histórie domáceho i svetového hokejbalu.

Jaroslav Kolibík - tréner majsteriek sveta 2011

Hokejbalu sa venuje takmer dve desaťročia, z toho niekoľko rokov pôsobil aj vo funkcii prezidenta Slovenskej hokejbalovej únie. Organizačne sa podieľal, nielen na výchove hokejbalovej mládeže vo zvolenskom regióne, ale aj pri príprave vrcholných domácich či medzinárodných podujatí. Ako príklad za všetky uveďme aspoň svetový šampionát 1999 vo Zvolene, kde Slováci získali svoj premiérový titul majstrov sveta. Od roku 2009 prevzal funkciu trénera

slovenskej hokejbalovej reprezentácie žien, v ktorej pôsobil do roku 2015. So Slovenkami získal bronz na MS 2015 vo švajčiarskom Zugu, striebro na MS 2009 v Plzni a 2013 v kanadskom Saint John´s, ale najkrajšie spomienky má na domáci šampionát, ktorý sa uskutočnil v roku 2011 v Bratislave. Tu Jaro so svojim realizačným tímom doviedli Slovenky k historicky prvému a doposiaľ jedinému titulu majsteriek sveta.