Nie je to dávno, čo Nina Štrbáková bojovala o niečo oveľa cennejšie ako je úspech na MS. Po ťažkej operácii sa však dala obdivuhodne dokopy a svetový šampionát v Ostrave bol pre ňu štvrtý po sebe. No nielen o tom bola naša debata.

Ako hodnotíte výkony na MS v Ostrave?
„Pozitívne. Samozrejme sa sem tam stalo, že niekto z nás nemal svoj deň, ale sme ľudia a to sa stáva. Ako tím sme podávali každý zápas kvalitné výkony, bojovali sme do poslednej minúty a dreli jedna za druhú. Ako hráčky, tak aj realizačný tím.“

Mal náš tím na medailu?
„Nebola by som dobrá športovkyňa ak by som povedala, že nemali. Na každé MS ideme s tým, že ju chceme získať. Bohužiaľ trápila nás koncovka so silnejšími súpermi a bez gólu sa vyhrať nedá.“ 

Máte pocit, že ste sa niekam posunuli od MS 2024?
„Podľa umiestnenia si ľudia možno myslia, že stojíme na mieste. Ale prebieha omladzovanie kádra a na to treba čas. Nejde to zo dňa na deň. Dievčatá dospievajú, rastú, získavajú silu a skúsenosti. Mali sme opäť najmladší kolektív na MS a hrali sme vyrovnanú partiu s Češkami či Američankami, ktorých vekový priemer bol trošku inde ako náš.“

Chýba nám pre lepšie výsledky ženská liga?
„Toto je otázka, ktorá má veľa premenných. Mnohé z nás hrajú hokej aj hokejbal a času je málo. Na druhej strane máme v tíme dievčatá, ktoré hrávajú ženskú ligu v Čechách. V neposlednom rade tých dievčat, ktoré by chceli hrať hokejbal, resp. ho hrajú v kluboch, sú buď moc mladučké, alebo ich je málo. Už tu tento pokus o ženskú ligu bol, hlavný tréner ju chcel spraviť, ale pohoreli sme na nízky počet hráčok v kluboch. Myslím si, že keby sa pritiahli nejaké nové dievčatá do hokejbalu, malo by to svetlú budúcnosť.“

Vy máte za sebou náročné obdobie. Je zázrak, že ste si vôbec mohli na MS zahrať. Ako to vnímate?
„Bolo to obdobie v ktorom som si uvedomila, aký je život krásny a že nič nie je samozrejmosť. Po roku a pol som sa vrátila opäť na majstrovské ihriská a užívala som si každý moment. Stretla som sa s ľuďmi, či už zo Slovenska, Čiech, Anglicka atď., ktorí neverili vlastným očiam, že ma tam vidia v pozícii hráčky a že som sa dokázala vrátiť. Po prvom zápase na MS som si uvedomila, čo som vlastne dokázala, že som sa opäť vrátila do kolobehu, ktorý milujem. Ľudia čo ma poznajú si myslia, že nie som normálna po takej ťažkej operácii stále hrať taký náročný šport. Ale keď človeka niečo napĺňa a robí to s vášňou, ťažko sa toho vzdáva.“

Ako vidíte MS o rok u nás doma? Nie je načas konečne získať titul po dlhých 16 rokoch?
„V prvom rade nás čaká rok tvrdej práce a prípravy, aby sme sa posunuli opäť dopredu. Tým, že sa bude hrať doma, bude na nás určite väčší tlak ako inokedy. Ale budú to majstrovstvá ako každé iné, budú o náročných zápasoch a dobrej pripravenosti. Čo sa týka titulu, tak čakanie naň je už ozaj dlhé, ale ako som už povedala, prebieha omladzovanie kádra a ani Rím nepostavili za deň. Ja verím nášmu tímu každý zápas rovnako ako verím trénerom. Získať titul na domácej pôde by bolo určite krásne, ale nechajme sa prekvapiť.“

© MICHAL RUNÁK