Ján Michlík má za sebou druhé majstrovstvá sveta a oba na domácej pôde. S výberom do 16 rokov získal striebro a teraz má medailu aj s osemnástkou.

Náš výber pod vedením Ľubomíra Lišku narazil na zdatných protivníkov, siahal určite na zlato, ale cieľ získať medailu splnil. „Výkony tímu neboli zlé. Ukázalo sa to v ťažkých zápasoch ako napríklad proti Čechom, ktorí napokon išli do finále a v semifinále zdolali Kanadu. A my sme ich v derby zdolali dobrým výkonom. Takže z našej strany to bol výkon hodný na medailu,“ povedal talentovaný obranca.

V semifinále naši reprezentanti podľahli USA 4:8, práve tento zápas im zabránil získať na domácej pôde zlaté medaily. „Podľa mňa nám chýbalo sústredenie po niektorých góloch Američanov, ktoré boli veľmi kuriózne a ktoré sa často v hokejbale nevidia,“ dodal Michlík.

Tiež si pochvaľoval atmosféru, hrať pred vlastnými fanúšikmi je skvelý doping na nezaplatenie: „Keďže to boli moje druhé MS na domácej ploche, tak som vedel, čo to bude. Vedel som, že prídu naši fanúšikovia a rodinní príslušníci a bude od nich veľká podpora, aj keď sa nám nebude dariť.“

Michlík teraz túži štartovať aj na ďalších MS. Verí, že to bude aj v kategórii U20. „Bude to môj cieľ, keďže v tomto športe je najväčšia česť nosiť dvojkríž na hrudi a reprezentovať Slovensko na ploche, aj mimo plochy.“

Ešte predtým však musí pracovať na svojom rozvoji. V prvom rade chce prehovoriť a vypýtať si miesto v kádri popradských pirátov a potom ukázať, prečo si toto miesto zaslúži. „Môj cieľ do budúcej sezóny je hrať pravidelne hrať za A-tím a zahrať si prvú play off za mužov a získať už prvú medailu pre pirátov.“ Vzápätí sme ho poprosili, aby sa sám charakterizoval: „Každý by chcel byť ako Wayne Gretzky. Ale ja sa vnímam za takého hráča ako Marek Bednár zmiešaný s Denisom Kundľom. Teda som podľa mňa o niečo viac ofenzívny, ale zasa nie príliš. Nebojím sa loptičky a rád sa hádžem do striel a pomáham môjmu tímu v bojovnosti a v tvrdej hre. To je asi moja najväčšia zbraň.“ 

K tomu, aby tento cieľ dosiahol, musí naplno pracovať aj v lete počas prestávky. „Začal som hneď ako sa skončili MS v Banskej Bystrici. Mal som jeden voľný deň a odvtedy už makám. Chodím cvičiť, hrávam s kamošmi futbal, hokejbal a keď je možnosť, chodím si zahrať aj amatérske hokejové partičky. Ale samozrejme k tomu, aby som mal čím platiť svoje aktivity, tak musím chodiť do práce (úsmev). Tá je tiež veľmi náročná, ale je veľmi prospešná v rámci tréningu, keďže pomáham na montáži,“ uzavrel Michlík. 

© MICHAL RUNÁK