Keď v novembri 2022 schválil výkonný výbor SHbÚ trénerov na nové 4-ročné obdobie, bolo v zozname aj niekoľko nováčikov. Medzi nimi aj Róbert Alföldy, ktorý so svojim bratom Jurajom dostal dôveru viesť výber do 16 rokov. Práve tento výber však za uplynulé obdobie získal najviac úspechov. Vyvrcholilo to na domácom šampionáte v Banskej Bystrici, na ktorom skompletizovali Alföldyovci medailovú zbierku. My sme sa s hlavným trénerom porozprávali nielen o tom, čo bolo, ale aj o tom, čo bude.

Neprehrať ani raz počas turnaja znamená, že titul je v správnych rukách súhlasíte?
„Jednoznačne. Veď ak niekto na jednom šampionáte dvakrát zdolá Kanadu a dvakrát aj silné Česko, titul si bezpochyby zaslúži. Nepamätám si za posledné roky, že by sa v tejto kategórii podarilo niektorému tímu vyhrať všetky duely na šampionáte a ešte aj na domácej pôde, kde sú očakávania verejnosti vyššie ako inokedy. Najviac ma však teší, že sme dokázali v tejto kategórii získať titul po dlhých 12 rokoch.“

Čo vás najviac potešilo čo sa týka výkonov na turnaji?
„Najmä to, akým spôsobom sa od začiatku turnaja chalani zomkli a bojovali jeden za druhého. Nie všetky zápasy nám vychádzali podľa predstáv, no vždy sme našli spôsob ako zvíťaziť. Možno si teraz ešte dosť dobre neuvedomujeme, čo sme vlastne dokázali, ale časom to príde – sme majstri sveta a bez jedinej prehry! To je veľká vec. Po prvých dvoch zápasoch som im v šatni povedal, že vidia, že dokážu zdolať hocikoho, len treba zostať sústredený na každý nasledujúci zápas a budú úspešní. Hráči bojovali, hádzali sa do striel a vrcholom snahy bola vo finále ubránená päťminútová oslabovka.“

Pred MS ste spomenuli, že cesta za zlatom je predovšetkým o sile kolektívu. Čo dnes považujete za kľúčové pri tom, ako ste skladali kolektív?
„Áno, hovoril som, že úspech bude závisieť od toho, ako si sadne tento kolektív hráčov a ako sa chalani dokážu vnútorne pripraviť na ťažké zápasy. Príprava na tento šampionát bola azda najťažšia za tie štyri roky čo som, spolu s realizačným tímom, pri reprezentácii U16. A to nemyslím len v zmysle, že nám vypadlo niekoľko vhodných adeptov kvôli zraneniam – dokonca v dvoch prípadoch na tom nacitlivejšom poste brankára. Nemali sme na prípravných zrazoch veľa talentu ako po minulé roky, či výrazných lídrov, no hráči si ´pýtali´ miesto v tíme svojou bojovnosťou a prístupom. Áno, mali sme kostru tímu postavenú na hráčoch z minuloročného šampionátu v Hradci Králové, ale aj oni museli počas sezóny preukazovať dobrú formu, aby si vybojovali nomináciu. Kľúčové teda bolo to, že sme tento tím mohli postupne dopĺňať vhodnými typmi hráčov, o ktorých som bol presvedčený, že dokážu naplniť naše očakávania.“

Napriek tomu, chcete vyzdvihnúť nejakých jednotlivcov?
„Za tie štyri roky ste si už mohli všimnúť, že naša filozofia pri reprezentácii U16 sa vždy opierala predovšetkým o kolektív. Nikdy sme neuprednostnili žiadnu individualitu. Samozrejme, že počas samotných majstrovstiev sa vždy vyprofilovali hráči, lídri na ktorých naše výkony stáli. Bolo to tak aj na tomto šampionáte. Nechcel by som preto vyzdvihovať jednotlivcov, pretože tento titul sme naozaj vybojovali ako jeden chlap, či ak chcete jeden tím, a všetci pre to spravili aj viac ako bolo ich maximum, obetovali sa pre úspech a za cenu zranenia. Ale ok, tentokrát spravím výnimku a spomeniem jedno meno – brankár Alex Micheľ. Vzhľadom na všetky tie okolnosti, ktoré nás postretli v príprave som vedel, že práve na tomto poste budeme potrebovať výraznú osobnosť, ktorá v rozhodujúcich chvíľach bude tým povestným jazýčkom na váhach. Alex to do bodky naplnil.“

Máte s bratom všetky medaily, aj tú "zemiakovú." Ako vnímate tie 4 roky na striedačke čo sa týka skúseností?
„Fúúúú, zdá sa to byť neuveriteľné, ale je to tak. V prvom rade chcem povedať, že to bola úžasná jazda. Mal som pri sebe ten najlepší realizačný tím, aký som si mohol priať. Neboli to iba moji kolegovia, ja ich vnímam ako skutočných priateľov. Chcem sa im poďakovať za to, že prijali moju ponuku na spoluprácu, a že sa stotožnili s mojou predstavou o tom, ako by mal tento tím fungovať. Spoločne sme postupne naberali skúsenosti a snažili sme sa vždy do tímu priniesť niečo nové, inovatívne, tak aby to bolo v prospech nášho cieľa. Za každých okolností sme stáli pri všetkých našich hráčoch, ktorých veru za tie štyri roky nebolo málo. Dúfam, že to tak vnímali aj oni. Na medzinárodnom poli sme síce začínali ako nováčikovia tým spomínaným ´zemiakom´, no postupne tie medaily prichádzali. Každá jedna bola niečím výnimočná. Verím, že veľa z toho, čo som sa mohol naučiť, a to vravím aj za Juraja, využijeme v budúcnosti v ďalšej trénerskej kariére.“

V Žiline ste boli blízko k titulu, nevyšlo to, teraz sa to podarilo. Ako veľmi vám teraz pomohlo, že sa MS hrali u nás doma?
„Pomohlo to veľmi. Diváci boli úžasní, ich podporu sme cítili počas celého šampionátu. Dodávalo to energiu nielen hráčom na ploche ale aj nám na striedačke. Ja osobne som mal niekedy pocit, že sú našim šiestym hráčom na ihrisku. Sme im za to všetci nesmierne vďační. Dúfam, že sme im našou hrou a výsledkami spravili radosť. Ak by sa naše zlato dalo rozdeliť, určite by časť patrila aj im. V Žiline to bolo podobné, aj keď vtedy nám k titulu chýbal naozaj iba malý krôčik.“

Skončí sa vám mandát, aké sú vaše plány? Chcete sa posunúť o kategóriu vyššie, alebo máte vyššie ambície?
„Áno je to tak. Štvorročná misia pri reprezentácii Slovenska U16 nám končí. Ja osobne, (myslím ale, že môžem hovoriť aj za brata Juraja) som šťastný, že ten titul sme napokon získali pred domácim publikom a to bola tá povestná čerešnička na torte. To teší dvojnásobne. A ďalšie kroky? Určite môžem povedať, že po štyroch úžasných rokoch v tejto kategórii chceme ísť vyššie a pokúsiť sa o úspechy s hráčmi, ktorých sme vlastne v našej U16 v predchádzajúcich rokoch ´vychovali´. V akej kategórii to napokon bude uvidíme, necháme sa prekvapiť.“

Na záver ešte Róbert Alföldy vyslovil jedno želanie odkaz pre brankára Romana Špotáka, ktorý mal patriť medzi opory tímu na MS, ale po vážnom úrazy ho čaká úplne iný boj. „A ak by som mohol, záverom by som chcel poslať ešte jeden pozdrav. Ako som sa už vyjadril vyššie, do prípravy na MS nám zasiahli aj nepríjemné okolnosti a tou najvážnejšou bolo to, čo sa prihodilo brankárovi Romanovi Špotákovi. Preto by som chcel v mene našej celej reprezentácie U16 vyjadriť Romanovi a jeho najbližším podporu symbolicky mu toto zlato venovať. Špoty, bojuj naďalej tak ako si bojoval na všetkých zrazoch o nomináciu na šampionát. Všetci hráči a členovia realizačného tímu Ti držíme všetky prsty, aby to bolo už len lepšie!“

 A vy môžete Špotyho podporiť NA TOMTO ODKAZE

© MICHAL RUNÁK