S Milanom Rampáčkom sme si zhodnotili uplynulé MS.

Aké sú vaše pocity po MS?
„Sú zvláštne a emotívne. Veľmi ma mrzí, že to nevyšlo. Hlavne preto, lebo sa to určitý čas budovalo a urobilo sa výborné mužstvo. Ale opäť sme nezvládli štvrťfinále, treba sa na to pozrieť priamo a vyvodiť dôsledky.“

Urobili by ste dnes niečo inak?
„Vôbec nič. Možno sa to niekomu nebude páčiť, ale od začiatku som vedel kam smerujem s nomináciou a všetkými vecami a tréningami. Ja si za tou prácou stojím aj napriek výsledku. Mal som zodpovednosť, možno časom si poviem, že som mohol niečo urobiť inak. Ale v tejto chvíli si za všetkým stojím.“

Vyčítate si nejakú chybu, alebo niečo, čo ste podľa vás mohli urobiť lepšie?
„Každý tréner robí najlepšie kroky a po neúspechu hľadá chyby. Po štvrťfinále ma napadlo veľ vecí ktoré by som zmenil, ale na druhý deň sa mi to zležalo. Možno sme mali vyť dôraznejší v koncovke a tlačiť chalanov do toho a pevnejší v defenzíve. Ale prišli chyby ktoré Fíni využili a my sa z toho musíme iba poučiť.“

Stojíte za týmto tímom aj po tomto neúspechu?
„Stojím a vždy budem. Bolo to výnimočné mužstvo a veľmi kvalitné. Možno mi ako trénerovi chýbalo, aby som týchto skvelých hráčov a ľudí posunul k medailám. Aj oni si uvedomujú, že mohli spraviť viac. Ale tento tím mi prirástol k srdcu a bude sa na neho veľmi ťažko zabúdať.“

Čím si vysvetľujete zaváhanie vo štvrťfinále? 
„Asi koncentrácia od prvého do posledného hráča. Toto sú psychicky náročné zápasy a nemôžete v ňom vypustiť ani sekundu. Z 2:0 bolo zrazu 2:3 a to sa nemôže stávať. Ja si zapamätám do konca života vetu, ktorú povedal Paťo Svitana na MS v Montreale po štvrťfinálovej prehre s Gréckom, že toto sú zápasy, kde sa ukáže sila tímu. Bohužiaľ, toto sa musia chlapci a tréneri na čele so mnou naučiť a ustáť to v ťažkých chvíľach.“

Ako vám narušili plány zranenia Olejníka, Šatku hneď v úvode MS, či Siakeľa pred štartom turnaja? 
„Už som na to zvyknutý, lebo v Skalici sa nám počas play off zranilo šesť hráčov. Chalani ktorí naskočili za nich si svoje miesta zastali, ale samozrejme nám to nepomohlo. Šatka a Olejník boli po celú prípravu v štandardných situáciách a Siakeľ je hráč, ktorý vie mužstvo nakopnúť, zlomiť, urobiť ´bordel´ v kabíne. Ale nebolo to len o nich i keď sú to hráči s obrovskou kvalitou. Ale musíme rátať s tým, že takéto zranenia môžu prísť.“

Ako hráč máte tri tituly, ale ako tréner ste neprešili dvakrát za sebou cez štvrťfinále. Myslíte si, že hráči nemali dostatočné psychické sily na to prejsť ďalej?
„V reprezentácii mi aj tréner Ďuris aj Hojer hovorili, že netreba hrať len dopredu, ale myslieť aj na mužstvo. Toto možno chlapcom ešte trošku chýba. My sme mali vždy v tíme veľké osobnosti, ale oni dokázali 4-5 striedaní brániť a potom rozhodli. Nám to proti Fínom odletelo, že sme si nedokázali počkať na tú správnu chvíľu. To je veľkosť tímu, ktorú sme mali napríklad v Pardubiciach, kde hráči pozerali na to, aby sme zostali ako tím a nie jednotlivec. Ale toto všetko mužstvo v Ostrave malo. Verím, že sa chalani naučia hrať inak pod novým trénerom a bude to všetko inak.“

Čo bude s vami ďalej? Mandát vám skončil, ale hráči stoja za vami. Čo teda plánujete?
„Chcem si od hokejbalu oddýchnuť. Je to vec ktorú milujem celým srdcom, dala mi emócie a úspechy a šancu v živote. Boli tam prehry vo štvrťfinále vo Vispe, tituly proti Považskej Bystrici na striedačke v Skalici, prehra v piatom zápase finále s LG, prehra v Československom pohári, predtým zisk titulu. Boli to krásne veci, ale je to veľa na hlavu a musím už vypnúť a vyčistiť si ju. Je to teraz veľa na mňa, možno sa neskôr vrátim k trénovaniu. To, že za mnou stoja hráči je najviac, veľmi si to vážim, ale ja by som pre nich spravil aj posledné. Oni to vedia. Ja im prajem len úspechy.“

© MICHAL RUNÁK