Skaličania mali po tom ako vyrovnali sériu z 0:2 na 2:2 veľkú chuť otočiť finále vo svoj prospech, ale v piatom zápase ich zmietla ešte väčšia energia.

LG si uchmatla zápas dominantne a hoci výsledok 7:1 úplne neodzrkadľuje dianie na ihrisku, bol zaslúžený. „My sme nepremenili šance. Bez gólu sa vyhrať nedá, dali sme jeden gól, čiže tam je najväčší zádrhel. Ale vo finále sme bojovali, veď sme prehrávali 0:2 a sériu sme dokázali vyrovnať na 2:2. Ale tento piaty zápas už bol taký buď-alebo. Chalanom z Bratislavy to vyšlo, dali góly, my sme dali len jeden a bohužiaľ sme prehrali,“ povedal Jaroslav Martinusík, skalický útočník. 

Domácim v tomto zápase vyšlo úplne všetko, podporil ich výborným výkonom aj brankár Filip Surák. „Ja si nemyslím, že tam bol nejaký rozdielový hráč, oni hrali tímovo, všetci ako jeden. Takisto aj my, ale opakujem, nám to tam nepadlo a im áno,“ dodal Martinusík a vzápätí vyzdvihol celý tím: „Som nesmierne hrdý na každého jedného chalana od nás z kabíny. Mali sme veľa zranených, až piatich útočníkov. To je veľmi veľa na takúto sériu. Tiež verím, že ešte zostaneme všetci pokope a dúfam, že máme pred sebou ešte veľa sezón a takýchto úspešných.“

Smutný nebol ani tréner Rampáček. Skúsený kouč, ktorý už má titul ako hráč i tréner dobre vie, koľko náročných prekážok treba v sezóne preskočiť, aby mohol zdvihnúť nad hlavu trofej. „Tento zápas nám veľmi nevyšiel, ale ja by som to chcel zahodiť za hlavu. Ja by som skôr zhodnotil celú sezónu. Táto partia chalanov si zaslúžila titul, ale bola o ten krok lepšia. Ja im k tomu gratulujem, ale ja musím pochváliť túto partiu chalanov, ktorá bola prevažne o 15 ľuďoch. My sme mali veľmi veľa zranených, ale na to sa nechcem vyhovárať. Ale ukázali sme silu, vrátili sme sériu do Bratislavy na piaty zápas a ja som veľmi rád, že sa to odohralo v duchu fair play, o čo mne vždy ide. Mužstvá si to rozdali hokejbalovo a bola radosť pozerať sa na obe mužstvá. Vždy je jeden smutnejší. Tento rok sme to my, ale ja som rád, že som viedol toto mužstvo a že dlhé roky patríme medzi špičku. To sa ťažko udržuje a možno chalani časom prídu na to, že aj to druhé miesto je nádherné.“  

Na oboch stranách boli reprezentační brankári, ktorí idú aj na majstrovstvá sveta. V piatom zápase mal Filip Surák viac lepších momentov ako Peter Kučera. „Myslím si, že on bol ten rozdielový hráč. Podržal svoj tím, my sme naopak nedostupovali hráčov, dostávali sme dosť lacné góly, ale ideme ďalej. Táto partia si zaslúžila zlato, ale v piatom zápase bola o krok lepšia LG,“ dodal Rampáček. 

Ten ešte na záver poďakoval priaznivcom Záhorákov, ktorí merali cestu do hlavného mesta. „My sme malé mesto, to nie sú fanúšikovia, to sú rodiny, priatelia. My sa tam všetci poznáme a oni sú fantastickí, chodia za nami celú sezónu. Škoda, že sme im to nedopriali, ale ja verím, že táto partia, či už tu budem ja alebo niekto iný, bude zase v budúcich rokoch na vrchole. Ja tomu pevne verím, lebo je to silná generácia a tí chlapci vedia, čo robia. Bohužiaľ nám chýbal jeden zápas k tomu, aby sme boli majstri.“

 

© MICHAL RUNÁK