Tréner Róbert Alföldy je pri kormidle slovenskej šestnástky už tretiu sezónu, na konte má už dve medaily z MS. Stále však nedosiahol vrchol.

Pod jeho vedením skončili mladí Slováci na MS v Liberci v roku 2023 na 4. mieste. O rok neskôr nestačili v Žiline vo finále na Kanadu a nedávno v Hradci Králové v zápase o bronz vrátili výberu Kanady prehru. 

Ako hodnotíte vystúpenie vášho tímu na MS v Hradci Králové?
„Určite pozitívne. Zisk medaily je jednoznačne úspechom. Rovnako ako v Žiline pred rokom sme prehrali iba jeden zápas. Minulý rok z toho bolo striebro, tentoraz to stačilo na bronz. Celý tím však odvádzal neskutočnú prácu, chalani nechali na ihrisku už od úvodného zápasu naozaj všetko a viacerí z nich predviedli výkony až za hranicou ich možností. Samozrejme, že sa vyskytli aj slabšie chvíľky, ale to je v tejto kategórii normálne. Dôležité bolo, že si hráči nechali poradiť a snažili sa to napraviť.“

Čo vás na tomto turnaji najviac potešilo a naopak najviac sklamalo?
„Veľmi ma potešilo to, ako chalani pristupovali k svojim povinnostiam. Do každého zápasu dávali maximum a vo viacerých zápasoch predviedli výkony až za hranicou svojich možností. Cením si najmä to, že hráči uverili našej vízii a tomu, že náš cieľ môžeme spoločne dosiahnuť. Som na všetkých chalanov hrdý, pretože utvorili skvelý kolektív a bolo to vidieť nie len na ihrisku. O sklamaní by som nehovoril, no mrzí ma to, že práve v semifinále sme nepredviedli od úvodu to, na čo tento tím mal. Mohli sme byť Čechom vyrovnanejším súperom.“ 

Mohli by ste povedať, čo vám osobne dalo do kariéry to, že máte za sebou už tretí šampionát s touto kategóriou? Posunulo vás to niekam?
„Určite to, že som mal možnosť rozprávať sa s trénermi iných mužstiev a sledovať prácu viacerých realizačných tímov. Poznatky, ktoré som načerpal a o ktorých som bol presvedčený, že nám môžu pomôcť, sa potom snažím zapracovať aj do prípravy nášho tímu. Za tie tri roky som si utvoril obraz o tom, ako sa pracuje s hráčmi v tejto kategórii v zahraničí. Môžem porovnávať a každý rok vidím, že svetová špička sa vyrovnáva. Na medaily v tejto kategórii môže vždy reálne pomýšľať minimálne štvorica krajín. Na MS potom už o úspechu rozhodujú detaily a maličkosti. Takže dúfam, že aj v tomto smere sme sa zase o niečo posunuli vpred.“

V Žiline sme prehrali vo finále, teraz v semifinále. Vidíte v týchto zápasoch niečo spoločné?
„Spoločné azda iba to, že nás prehry v oboch zápasoch pripravili o cennejší kov. Inak ale boli tieto zápasy úplne odlišné. Zatiaľ čo v Žiline sme boli Kanade úplne vyrovnaným súperom a dokonca v niektorých fázach aj lepším, teraz v Hradci Králové bol český výber jednoznačne lepší. Nezachytili sme úvod zápasu a takmer polovicu duelu sme súperovi doslova darovali. Viazla nám kombinácia, prechod cez stredné pásmo. Snaha tam určite bola, no to nemohlo stačiť. V hre až do konca nás držal iba výborný brankár. Chalani boli v akomsi kŕči, zrejme si až príliš uvedomovali dôležitosť zápasu. Svoju hru sme začali predvádzať príliš neskoro. Česi vyhrali zaslúžene.“

Aj tento tím v Hradci ukázal, že máme talenty. Ste spokojný s tým, ako to v tejto kategórii na Slovensku vyzerá?
„Talenty máme, no ten talent je potrebné neustále rozvíjať. To čo stačí v našej extralige totiž nestačí na medzinárodnú konfrontáciu. Ak hráči, ktorí chcú byť súčasťou reprezentácie nebudú na sebe pracovať aj individuálne počas celej sezóny, v nominácii byť nemôžu. V kategórii U16 platí dvojnásobne, že je dôležité aký silný je nosný ročník a koľko individualít môže ponúknuť. Žiaľ, o spokojnosti nielen v tejto vekovej kategórii ale vo všeobecnosti v mládežníckych kategóriách sa zrejme nedá hovoriť. Extraligové súťaže by potrebovali úpravu formátu, je to môj názor. Myslím si, že nastal čas sa o tom začať seriózne baviť, pretože svetová konkurencia napreduje a pokiaľ máme naďalej nosiť z každého šampionátu medailu, mali by sme tomu prispôsobiť aj podmienky.“

Je ťažké sledovať celý rok hráčov a potom vybrať tých najlepších?
„Sledovať počas sezóny ani nie. Náročný je finálny výber hráčov do záverečnej nominácie. Tento rok to bolo dokonca náročnejšie ako po minulé sezóny. Bolo by veľmi jednoduché zobrať na MS 22 najlepších hráčov podľa bodovania v extralige, no také jednoduché to nie je. V našej nominácii totiž musia byť hráči, ktorí utvoria jednoliaty tím a sú ochotní obetovať sa pre spoločný úspech, to je prvoradá úloha. Ako však ukázali výkony na MS, výber bol správny a chalani ukázali, že reprezentovať svoju krajinu si zaslúžili.“

Máte na konte z troch šampionátov jedno štvrté, jedno druhé a jedno tretie miesto. O rok teda hlásite útok na titul?
„Určite by sa patrilo. No každým rokom to bude náročnejšie, pretože konkurencia je veľká. To iba u nás si niektorí ľudia myslia, že medaily sú samozrejmosťou a to zlato by chceli pomaly každý rok. Všetko bude závisieť od toho, aký silný bude nosný ročník hráčov (r.2010) v budúcej sezóne a aký tím budeme môcť postaviť. Ale súhlasím, bolo by pekné zakončiť štvorročné funkčné obdobie pri reprezentácii U16 tou poslednou medailou, ktorá nám ešte do zbierky chýba.“

Baví vás byť súčasťou tejto kategórie, alebo by ste sa rád posunuli k starším?
„Samozrejme že baví, inak by som túto prácu nemohol robiť. A dovolím si tvrdiť, že rovnako to vnímajú aj kolegovia z realizačného tímu. Vždy sa teším na začiatok prípravy a nových hráčov, ktorí prichádzajú na jednotlivé zrazy, pretože verím, že sa dokážeme pripraviť tak, aby sme na šampionáte uspeli. A presun k starším? Aj tréneri majú svoje ambície, takže by som sa rád časom presunul aj k starším kategóriám. No až čas ukáže, kedy by sa tak mohlo stať. Nezávisí to totiž iba odo mňa, mandát pre kategóriu U16 máme ešte na jednu sezónu.“

© MICHAL RUNÁK