Slovenská dvadsiatka sa na majstrovstvách sveta netešila z cenného kovu len dvakrát. V roku 2012 skončila v Písku štvrtá a rovnaké umiestnenie si zopakovala aj nedávno na domácom šampionáte v Poprade.

Doma však mal výber trénera Michala Salajku väčšie ambície. Zvlášť po minulých MS, na ktorých obsadil 2. miesto. O tom, prečo to nevyšlo, sme sa s trénerom pozhovárali. 

Na MS sme sklamali výsledkovo, vy tento šampionát hodnotíte ako?
„S odstupom času to beriem tak ako to dopadlo, tak sme si to zaslúžili. Som síce smutný, že sme prehrali, v zápase o bronz nám chýbalo desať sekúnd, ale aj to že to ´necinklo´ značí o tom, že sme si ho nezaslúžili. Mať ho za prakticky jeden víťazný zápas, ktorý bol len ten o bronz nestačí. Lebo zápasy so Švajčiarskom sme museli zvládnuť, to bola v tomto ročníku povinná jazda.
Štvrté miesto je reálny obraz našej kvality na turnaji a hlavne výsledkov. Na viac sme nemali, aj keď posledný zápas o bronz hrali moji chalani za hranicou svojich možností a veľa z nich podala svoje životné výkony.“

Nedokázali sme zdolať ani jedného favorita. Bola kvalita slovenského kádra taká nízka?
„Nechcem nikoho uraziť, každého hráča si veľmi vážim. Ale musím byť úprimný, lebo inak sa nepoučíme a nezlepšíme. Áno, bolo to aj kvalitou kádra a viem, že si to priznajú aj chlapci. Niektorí videli, že hokejbalová špička je momentálne trošku inde ako si mysleli. Po hernej stránke, fyzickej či taktickej.“

Chýbali nám na tomto šampionáte lídri?
„Mali sme tam lídrov to áno, ale chýbal tam ešte jeden rozdielový hráč, ktorý by to ťahal aj na ihrisku okrem tých, čo tam boli. Povedzme si na rovinu, takých teraz viac na Slovensku v tejto kategórii nie je.“

Ako by ste porovnali tím z Liberca a tento? Čo vám chýbalo najviac?
„Skúsenosť, herná kvalita, taktická a mentálna vyspelosť hráčov.
Nechcem to porovnávať, boli to diametrálne odlišné výbery. Niektorí hráči v lige vynikajú, v Poprade to tak nebolo. V zápase boli ľahké situácie, keď sme ľahko odovzdávali loptu a v rozdielových situáciách boli hráči nervózni a v tom prípade sme tie situácie neriešili tak, aby sme z toho mali prospech.“

Urobili ste teraz niečo inak, ak by ste mali takú možnosť?
„Nie, neurobil by som nič inak. Za každým hráčom, ktorého som vybral si stojím. Boli tam najlepší v ich ročníku, čo na Slovensku máme. Vynára sa mi síce jedna situácia zo zápasu o bronz, že som tam chcel poslať na posledné striedanie než sme dostali vyrovnávajúci gól iného hráča ako som zvolil, ale či by to niečo zmenilo neviem. Na ´keby´ sa nehrá, poslal som tam hráčov ktorým som v ten moment veril a urobil by som to znova.“

Súčasťou vášho tímu bol aj mentálny kouč, ako hodnotíte jeho prínos?
„Prínos Karin Vravkovej bol enormný, bez nej by sme mali ešte väčšie problémy, ako tie ktoré tam nastali. Bohužiaľ, hráči si pustili do kabíny veci z vonka a to je chyba. Ale vďaka Karin sa to zvládlo a udržalo mužstvo v sústredenosti a motivácii bojovať o úspech. Veľmi hráčom pomohla a takisto aj nám v realizačnom tíme hlavne pred šampionátom pri detailnom skúmaní hráčov a vďaka nej sme vedeli, ktorého hráča ako, kde a kedy použiť.“

Beriete 4. miesto ako neúspech?
„Ja osobne to beriem ako ako reálny obraz. Chlapci, dreli, makali snažili sa. Za to im patrí moja veľká vďaka. Niektorí išli na dno síl a to naozaj, ale bolo ich tam 25 a musí to robiť 25 hráčov, nie iba 18. Veľké turnaje vyhráva partia a nie len kvalita.
Chalani mali a majú srdce, ale ak ho do toho čo i len jeden hráč nevloží, skladačka sa rozpadne.“ 

Je odrazom tohto umiestnenia aj to, že v extralige do 20 rokov boli len 4 tímy? 
„Presne tak. Kde zo štyroch mužstiev chceme vybrať 25 hráčov do reprezentácie? Museli sme hľadať snáď všade, pripadal som si ako kúzelník tento rok. Verím, že som chlapcom odovzdal veľa a dosť z nich si to aj zobralo k srdcu, čo mi osobne aj povedali. A to ma veľmi teší. No bohužiaľ nemôžeme v reprezentácii U20 učiť hráčov základné veci, to už dávno musia z klubov vedieť. Prišli zanedbaní. V kluboch sa bohužiaľ slabo pracuje, niektorí chalani nevedeli pochopiť a prijať základné taktické pokyny, či rozobrať herné situácie. S videom sa niektorí stretli prvýkrát. Netušili, že existujú nejaké signály na herné situácie a to je bohužiaľ zlé. Niečo ich v tej reprezentácii učiť máme, ale len vyšší level a nie základy. Ak sa toto nezmení, budeme mať problémy dosahovať úspechy a to podotýkam, že chlapci sa snažili, ale za 8-10 zrazov ich nie je čas učiť základy. Aj keby sme chceli, na to nie je toľko priestoru, aby sme sa tam učili základné veci. Za ten čas musíme hráčov vidieť, spoznať, potom vybrať najlepších a potom ich učiť veci už na MS. V reprezentácii sa očakáva, že príde hráč s vyšší štandardom pripravenosti. Či herným, fyzickým alebo psychickým. A my ho už len máme formovať a učiť veci, ktoré chceme s ním a s nimi hrať na MS. Teraz to tak nebolo a preto máme len 4. miesto. Musíme byť k sebe úprimní a ak chceme do budúcna medaily, musíme zabrať všade a všetci. V kluboch, na úrovni reprezentácií, či u seba samých.“