V posledných rokoch pribúdali do zbierky skalického klubu po každej sezóne ďalšie a ďalšie poháre. Akurát ten najhodnotnejší sa javil hráčom z kráľovského mesta ako nedosiahnuteľný, vždy im k nemu chýbal krok či dva. Až do mája 2017.

Príchuť play off mali pre Skaličanov už záverečné zápasy základnej časti. Pre nesmiernu vyrovnanosť v uplynulej sezóne nemal takmer žiaden tím nič isté a do poslednej chvíle bolo potrebné bojovať o postup. Hokejbalisti Hokejmarketu napokon obsadili predposlednú priečku zaručujúcu účasť vo vyraďovacích bojoch, nevýhodou tejto pozície bolo, že už v prvom kole narazili na silného súpera.

Séria Skalice s bratislavským klubom LG ABhokej bola jedinou päťzápasovou štvrťfinálovou sériou. V rozhodujúcom dueli mali Skaličania nôž na krku, necelé tri minúty pred koncom riadnej hracej doby prehrávali o gól. Skalický útočník Michal Holaza po piatom zápase priznal, že blížiaci sa záver bolo v tíme cítiť: „Čím dlhšie trval stav 1:0, tým viac nervozity pribúdalo nielen na striedačke, ale aj na našich hokejkách. Po druhej tretine si však v kabíne vzal slovo Milan Rampáček a znovu to celé vzpružil, čo nám veľmi prospelo.“

Spomínaný Milan Rampáček však prehovoril nielen slovami, ale aj skutkom. Dve a pol minúty pred koncom vyrovnal, v hektickom závere padli napokon ešte ďalšie dva góly a o osude stretnutia i celej série museli rozhodnúť samostatné nájazdy. Ich hrdinom sa stal Vladimír Lantoš, jeho presný zásah znamenal opätovnú účasť Skalice medzi štvoricou najlepších.

V semifinále proti sebe nastúpili finalisti z predošlej sezóny. Imperial Vitamins Martin bol víťaz základnej časti a azda s výnimkou posledného duelu odohral proti Hokejmarketu vyrovnané stretnutia. Martinský kapitán Martin Kollár vravel po vyradení o túžbe, ako o rozdielovom aspekte, ktorý rozhodol o postupujúcom do finále. Skaličan Richard Válek s ním súhlasil: „Tie stretnutia boli vyrovnané, ale Skalica chcela viac. Myslím, že sme ich trošku predčili obetavosťou, to chcenie bolo väčšie na našej strane. To rozhodlo.“

Vyvrcholenie sezóny obstaral skúsený finalista zo Skalice proti finálovému nováčikovi z Kežmarku. Žlto-modrí bojovali, doma získali jedno víťazstvo a na Záhorí sa hotovali získať ďalšie. Skalica si však už po tretíkrát zlato vziať nenechala. Na rýchly gól Libora Teplického v štvrtom zápase dokázal pohotovo zareagovať Michal Salajka, ku ktorému sa v ďalšom priebehu strelecky pridali ďalší Skaličania. Kežmarok robil, čo mohol, skalickú mašinu hnanú túžbou po titule však nedokázal zastaviť.

Azda najvýstižnejšie vyjadrenie významu majstrovského úspechu pre skalický klub prinášajú slová brankára Radoslava Petroviča, najužitočnejšieho hráča play off: „Keď sa v osemdesiatom deviatom zlomil režim, zlomila sa aj moja kariéra, šiel som z poľa do brány. Toto je pre mňa a pre moju rodinu odmenou, istou satisfakciou za tých dvadsaťosem rokov, za všetko, čo som tomu obetoval. Asi to tak malo byť, že až za dvadsaťosem rokov si konečne zaslúžim to zlato. Pre klub je to odmena za dlhoročnú prácu. Bronzových i strieborných medailí bolo veľa, tá zlatá už bola za rohom. Pre skalický hokejbal je to zlom, konečne je tu zlato.“