Ružinovu chýba kvalita, Hojer bije na poplach

Mojmír Hojer je jedným z tých, ktorí písali začiatky hokejbalu na Slovensku. V roku 1999 bol členom zlatého tímu na MS vo Zvolene, s reprezentáciou sa rozlúčil po MS 2005 v Pittsburghu. V súčasnosti sedí na lavičke Ružinova, v ktorého drese získal všetky úspechy. V dialógu na víkend sme sa s ním zhovárali nielen o súčasnom postavení klubu, ale aj o celkovej situácii a problémoch, ktoré trápia náš hokejbal.


Ružinov získal v predošlom tripe na východe šesť bodov, no na ďalší týždeň ste úplne pohoreli. čo sa stalo s mužstvom?
"Ja mám pocit, že máme v súčasnosti takú kvalitu kádra, že musíme naše víťazstvá získať tak, že dáme do zápasov srdce, nasadenie, obetavosť a koncentráciu. Iba tak dokážeme vyhrať. Dnes sa nevyhráva ľahko, také časy, ako jednoduché víťazstvá v pomere 8:0 sú minulosťou. A moji hráči ako keby v Pruskom zabudli, že treba doslova jazdiť po zadku. A to sme mali paradoxne najpočetnejšiu zostavu v sezóne. Ale nestačilo nám to a zápas nám ušiel pomedzi prsty. Povedali sme však, že dobre, takýto zápas sa stane, nie vždy vám všetko vyjde a treba sa poučiť. Ale v Třinci to bolo ešte horšie. Takže namiesto toho, aby sme si zresetovali hlavy a zahrali tak, ako sa má, tak sme v podstate pokračovali v agónii z predchádzajúceho dňa." 

Sklamal vás viac výkon v Pruskom, alebo v Třinci?
"V Třinci to už bol dôsledok celého, hrali sme v kŕči. My sme v Pruskom dostali presne také góly, aké by malo dať mužstvo, ktoré chce postúpiť do play off. Padli po našich chybách, keď sme zle striedali, dva dali domáci po krkolomných dorážkach. Jednoducho to to boli také góly, aké sme potrebovali my, aby sme zlomili zápas. Toto nám chýbalo. Možno keby sme prehrali 3:2, bolo by to iné, ale na druhej strane tím niekedy potrebuje facku, aby sa spamätal a nemal falošnú nádej. Ale nám to nepomohlo a ťahalo sa to s s nami ešte aj v nedeľu. My sme išli z Pruského rovno do Třinca, kde sme sa vyspali, odpadlo nám cestovanie, dobre sme sa vyspali. Napriek tomu sme zápas nezvládli." 

V rozhovore nám třinecký obranca Igor Šmiček povedal, že sa mu zdalo, ako keby vám ani nešlo o play off. Nechýbali vášmu mužstvu emócie? 
"Hrali sme čisto, ale treba si uvedomiť, že Třincu veľmi pomohlo víťazstvo v sobotu na ihrisku LG Bratislava. A to je väčšie prekvapenie ako to, že vyhrali nad nami. Tam to bolo o tom, že sme mali smolu a k domácim sa priklonilo šťastie. Oni si išli oproti víťazstvu. Nezachytal nám brankár a domáci napriek tomu, že ich bolo asi dvadsať, pričom niektorí boli už vo veteránskom veku a mali aj nejaké bruško, to nakoniec dokázali. Svoju úlohu zohralo aj menšie ihrisko. Domáci hráči si vedeli prikryť loptu, nevedeli sme vyhrať súboje. Vyhrávali sme 1:0, no Třinec otočil na 2:1 a my sme už potom miešali zostavou, dohrávali sme na dva útoky. Ale namiesto vyrovnania sme dostali trest 2+2 a aj keď v presilovke domáci veľa neukázali, dostali sme hlúpy gól od červenej čiary a vypili sme si kalich horkosti do dna. V určitých momentoch som mal pocit, že beháme po ihrisku ako zviera, ktorému odseknú hlavu. Ale napriek všetkému sme mali bojovnosťou ten zápas zlomiť. Máme mladých hráčov v tíme a tí bohužiaľ ešte nevedia zareagovať na stresové situácie, potrebujú čas, vyhrať sa." 

Čo treba urobiť s mužstvom, aby sa do víkendu dalo dokopy?
"Toto keby som vedel... Ja sa však trochu obávam aj toho, že akýsi športový osud a šťastie bude priať Martinu. On v uplynulých dvoch zápasoch bezpečne viedol a napokon oba prehral. Neviem, či mali smlolu, ale nám ich výsledky dávajú nádej, aby bol kľúčový zápas práve ten u nás. Dúfam teda, že si Martinčania nevyčerpali všetkú smolu a teraz im vyjde všetko, na čo siahnu, pretože to môže vypáliť tak, že my budeme pokračovať v strese a dostaneme ´latu´. Verím, že sa nejakým spôsobom dokážeme zmobilizovať a uhráme to. Nemáme čas na nejaké dramatické zmeny, možno pomeníme zostavu. Ale ak vyhráme, bude to v poriadku a zaslúžime si postup a ak nie, tak to bude spravodlivé. Je dobré, že sa vlastne rozhodne o postupe v takomto férovom zápase. Ukáže sa, či na to máme, alebo nie."

Ružinov mal však vzhľadom na históriu v tejto časti sezóny bojovať o prvú štvorku a nie o play off. Súhlasíte?  
"Je to tak, ale na druhej strane výsledky nie sú smerodatné. Množstvo zápasov bolo na hrane, dokázali sme vyhrať obetavosťou a bojovnosťou, kvalita nám jednoducho chýba. Prehrali sme napríklad 8:3 vo Svidníku, kde nás bolo málo, čiže nedostali sme debakel, ale oproti vlaňajšku nám chýba množstvo hráčov a šancu dostali mladí.Doplnili ich hráči, ktorí sú už vekovo starší, ale nie je im ľahostajný osud klubu a chcú pomôcť. Chýba nám taký ten zrelý stred."     

To je však problém aj iných tímov, vnímate to?
"Jasné, že problém majú aj iné tímy. V každom mužstve je takýto problém. Veď nám oproti vlaňajšiemu play off chýba osem hráčov. Ale chýbajú napríklad aj Kežmarku. Vedia ich však doplniť. Možno nie hviezdami, ale kvalitatívne lepšími hráčmi, ako máme my. My máme viacero Zámčanov, ktorí raz prídu na tréning, raz nie, to sa skôr, či neskôr prejaví. Budem rád, keď to v Ružinove udržíme do budúcna, pretože niektoré kluby budú mať veľký problém. Nemáme kým nahradiť hráčov, ktorí onedlho skončia. Iná je situácia v menších mestách napríklad na východe, kde je množstvo chalanov, ktorí prestali hrať hokej. Alebo v Skalici, ktorá je v súčasnosti veľmi vyvážená. Má fantastický prvý útok, tie ostatné sú o niečo menej kvalitné, ale na play off sa posilní hokejistami." 

Bratislava je teda podľa vás viac ohrozená?
"Rozhodne. Pociťujem to na tom, že som sa počas piatich rokov venoval synovi, ktorý hrával futbal. A keď ho prestal hrať, išiel hrať hokejbal do ružinovkej šestnástky. Ale tá bola doslova úbohá. Deti nielenže nevedeli hrať, ale ani behať. A môj syn bol len vďaka tomu, že hrával futbal, skoro najlepší. A aj tak to bolo veľmi slabé. Každé mužstvo by malo mať po vzore českého modelu svoju juniorku, ale my v Ružinove sme nevedeli postaviť mládežnícky tím. Toto je problém celej Bratislavy, ktorá nepostaví mužstvo ani na Mamut Cup. Je to smutné. Ďalších desať sezón budú mať všetci veľký problém." Prídu možno občas nejakí hráči, ale to je málo." 

Aké faktory sa ešte zmenili oproti vašej ére?
"My sme v minulosti nemali také ihriská ako teraz, bolo to ďaleko horšie. Ale na druhej strane bolo jednoduchšie, že sme mohli hrávať hokejbal kdekoľvek a nemuseli sme za to platiť. Práve tu vyrástli hokejbalisti typu Figura či Tóth. To sú chalani, ktorí hrali iba hokejbal. Teraz je veľa hokejbalistov takých, ktorí majú kvalitu, pretože hrávali predtým hokej. Kto je dnes šikovný hokejbalista, ktorý nehral hokej? Toto úplne zaniká." 

Ako z toho von?
"Ja som sa rozprával aj s Jankom Rzavským, to je náš hráč, ktorý má v mestskej lige na starosti mládež v HBT Slovan. Nejakí jeho chalani chodia už aj k nám na tréning. Pýtal som sa ho, ako to robí, a on mi povedal, že proste chodí po školách a snaží sa ich presviedčať. Ale to je obrovský problém už len preto, že tu je florbal, kde potrebujete hokejku za pár korún a tenisky. A ste iba v telocvični. Hokejbal má v tomto nevýhodu, vonku je trošku chladnejšie a už rodičia nechcú púšťať deti von. Musia ich voziť, mám teraz na mysli mládež. My sme mali ihriská hneď pri dome. Teraz treba dochádzať a s tým je problém. Je to teda o mravenčej práci nejakého nadšenca, ktorý bude robiť celú túto osvetu. Znamená to však stratu voľného času možno aj na dobu päť rokov. A potom sa môže stať, že si ´vypipleš´hráča a on sa v 19 rokoch rozhodne, že sa dá radšej na snoubording. Nepomôže nám ani to, že Doprastav s Jokeritom prišli o ihrisko. Neviem, či sa presťahujú do ružinovskej haly, ktorej chýbajú šatne a treba ju dostavať. Ale nám chýbajú aj malé ihriská, kde by rástli deti. Je veľká škoda, že zanikla školská liga, to bol dobrý projekt. Je to teda na Slovensku veľmi ťažké, napriek tomu sme trikrát majstri sveta po sebe..."