Petrík sa teda rozlúčil tak ako sa má - na vrchole. Aj jeho posledný zápas skončil tak, ako bol zvyknutý. Víťazstvom. Hoci jeho koniec prišiel náhle a bude chvíľu trvať, kým hokejbalová obec tento fakt prijme, dal sa očakávať. Roky sa totiž nedajú zastaviť...

Ako prišlo k vášmu rozhodnutiu odchytať zápas proti Pruskému a rozlúčiť sa po ňom?
"Rozprával som sa o tom s mojimi spoluhráčmi v Nitre. V prvom rade neviem, či bude klub pokračovať v extralige aj o rok. A keďže to bol posledný zápas na našom ihrisku v tejto sezóne, takto to vyšlo. Dohodli sme sa, že pôjdem chytať."

Videli sme vás teda v bránke naposledy?
"S najväčšou pravdepodobnosťou áno. Neplánujem chytať ani na budúci rok."

Nedá sa toto rozhodnutie zvrátiť?
"Nemyslím si to. Ak zostanem pri hokeji, tak určite nie. Nestíhal by som sa hokejbalu venovať tak, ako by som chcel. Čas sa pri hokeji nedá naplánovať. Navyše sa hrá v piatok a v nedeľu. Na tréningy sa mi už chodiť nechcelo, mal som toho dosť. Nemá význam, aby som to nasilu ťahal.

Znamená to aj váš koniec pri reprezentácii?
"Keď nechytám v lige, nemá význam sa rozprávať o reprezentácii. Ja som to povedal aj na februárovom plese, že už som všetko dosiahol a nebudem pokračovať."

Nemotivuje vás ani fakt, že MS budú budúci rok na Slovensku?
"Motivácia by bola, ale ja budem mať o rok 42 rokov. A viem, čo ma stálo námahy, aby som sa dobre pripravil na MS do Pardubíc vlani. Chytával som extraligu a musel som si dávať aj niečo navyše. Keď sme získali titul, tak zo mňa všetko opadlo a dlho som rozmýšľal, čo ďalej. Stratil som motiváciu, aj preto som prestal chytať v extralige. Jednoducho ma to nebavilo. Nemá preto význam rozprávať sa o svetovom šampionáte, ktorý bude až o rok."

Ale reprezentácia bez Petríka neexistovala 20 rokov, tento fakt nebude ľahké prijať. Koho vidíte ako svojich nástupcov?  
"Myslím, že mojím rozhodnutím poteším veľa ľudí (úsmev). Už som počul viackrát, že starý pán by už mohol odísť. Je mi ťažko sa k tomu vyjadriť, ale teraz cez víkend proti nám chytal Mišo Mišovec a bol oporou svojho tímu. Videl som ho chytať aj v reprezentácii proti Fínsku, kde podal slušný výkon, takže patrí medzi kandidátov a mohol by to byť on, kto bude pokračovať v mojej stope. Na uplynulých MS bol s nami Milan Glevaňák, to je jeden z ďalších kandidátov. Šikovný vyzerá byť aj Buliš z Považskej Bystrice. Takže máme brankárov, ktorí ma môžu nahradiť a verím, že budú natoľko šikovní, aby sme získavali ďalšie tituly."

Vedeli by ste si predstaviť, že by ste sa v národnom tíme venovali v budúcnosti práve brankárom tak, ako v súčasnosti v hokeji na klubovej úrovni v Nitre?
"Jasné, že áno, myslím si, že by som mal čo odovzdávať. Ale o takejto možnosti som sa zatiaľ ešte s nikým nerozprával. Čo však viem na milión percent, určite nemám ambíciu stať sa trénerom. To robiť neviem. Zistil som tento rok na našich hokejbalových zápasoch, že inak vidím veci na ihrisku z bránky a inak zo striedačky. A ten pohľad nie je taký, ako som si myslel. Z bránky je to úplne iné. Nevedel som na striedačke zareagovať na niektoré situácie tak, ako som si predstavoval. Takže ambíciu trénovať určite nemám. Ale pôsobiť pri brankároch tak ako pôsobím teraz v Nitre by ma bavilo. Ale to je otázka budúcnosti a neviem, či to okrem vás niekoho napadlo (úsmev)."

Bola pre vás rozlúčka o to krajšia, že ste ju absolvovali v Nitre, kde ste sa narodili?
"Ja mám okrem Nitry vzťah aj k Ružinovu, pretože mi prirástol k srdcu a vďaka nemu som sa dostal k veľkému hokejbalu. To že som sa rozlúčil v Nitre proste tak vyšlo. Som Nitran a som rád, že sme v mojom poslednom zápase vyhrali a mohol som sa tak rozlúčiť úspešne. Na druhej strane nie som rád, že som sa musel rozlúčiť, mnohí sa ma pýtajú, prečo som sa tak rozhodol."

My sa teda pridáme k ostatným a pýtame sa tiež, prečo?
"Ja by som chcel chytať aj ďalej, ale tak ako sa cítim dnes, tak sa cítiť nechcem. Bolí ma chrbát aj nohy. Zápas je jedna vec, ale na druhý deň treba ísť do práce a je to naozaj ťažšie, ako keď som mal 20, alebo 30 rokov."

Keď sa teda obzriete za seba, čo vidíte, keď sa povie hokejbal?
"Ja som s ním začal za domom, vtedy sme to však volali hokej. Ale taká prvá ozajstná spomienka na hokejbal je pre mňa Stümpel Cup. Neviem, ktorý to bol ročník, ale zavolali ma na neho. Chalani mi hovorili ´si hokejový brankár, poď si zachytať.´ Dôležitý človek bol pre mňa Marek Strapek, ktorý ma tlačil aj do vecí, do ktorých som nechcel. Ale nakoniec ma v 99-om dostal na majstrovstvá sveta. Ja som chytával za mužstvo Byvoly Nitra, pamätám si, ako sme išli na ligu do Topoľčian šiesti. Ďalší veľký moment bol ten, že som išiel chytať za Ružinov. Pamätám si, ako by to bolo včera. Vtedy tam boli hráči ako Peťo Babák, Robo Košťál, Mojo Hojer, či Peťo Figura. Táto generácia hokejbalistov bola v tej dobe najlepšia na svete a ja som s nimi získal titul. Pamätám si, keď prišiel na tréning Márius Konstantinidis a ja som na rozcvičke nevedel chytiť ani jednu loptičku. On mal neuveriteľnú strelu. Ďalším výrazným krokom v mojej kariére bol zrod Nitrianskych Rytierov, aj za týmto projektom stál Marek Strapek. Toto sú pre mňa tie najväčšie momenty. Spomínam si, ako som spoznal aj chalanov, ktorí dnes hrajú za Nitru. Keď sa zakladali Rytieri, tak som stretol Filipa Titku, vracali sa akurát z nejakého turnaja. Potom po nejakom čase mi rozprával, že bol natešený, že som ho pozdravil, lebo ma vnímal ako človeka, ktorý je v reprezentácii a má aj titul majstra sveta. Ja dnes týchto chalanov vnímam ako svoju druhú rodinu, nedám na nich dopustiť. Samozrejme aj všetky tituly majstrov sveta, na to sa nikdy nedá zabudnúť."

Čo vám hokejbal dal a čo vám vzal?
"Dal mi veľa zážitkov, precestoval som veľa krajín, stretol som veľa ľudí, ktorí robia hokejbal pre radosť. Veď je to amatérsky šport. A čo mi vzal? Neviem, čo by som bez neho robil, takže asi mi nevzal nič."

Neuvažovali ste nad veľkolepejšou rozlúčkou? Možno zápasom, ktorý by jej dal slávnostnú príchuť?
"Uvažoval som nad tým, ale možno v budúcnosti by som niečo podobné urobil. Rozprával som sa o tom aj s Robom Kaššom, ktorý sa lúčil, ale tiež nestihol zorganizovať rozlúčkový zápas. Takže asi mu zavolám a porozprávame sa o tom a urobili by sme niečo spoločne."