Spišská Belá cez víkend opäť žila ženským hokejbalom.

Desiate výročie manželstva sa označuje ako „rúžová“ alebo „cínová svadba“. Keď pred jedenástimi rokmi zakladali členky slovenského hokejbalového tímu Ladies Slovakia dnes už tradičný Ladies cup, rozhodne si nepredstavovali, že obdobný termín využijeme aj pri opise tohto podujatia. Už jedenásty raz našiel turnaj svoje útočisko na východe Slovenska a toto číslo nie je, podľa slov Kataríny Chlpáňovej, konečné. Tento rok bolo obsadenie štvorčlenné – domáci tandem (Ladies Slovakia, ICE DREAM Košice) doplnili dva tímy z britských ostrovov (Lioness Legends a GB Lionesses).

Začnime aktualitou, neprešlo ani tridsať minút od víťazstva vášho tímu Ladies Slovakia na turnaji. Aké pocity prežívate?

Zápas sme si užívali. Celý turnaj sme hrali to isté. Náš vekový priemer nám znížilo pár mladších kamarátok, čo nám pomohlo (smiech). Ale opäť poviem, že sme si to hlavne užívali. V tomto duchu sa niesol aj celý Ladies cup.

Koľkýkrát sa vášmu tímu podarilo získať zlato?

Je to naše premiérové víťazstvo. Nikdy sme však nechceli primárne zvíťaziť. Robíme to pre všetky ženy Slovenska aj sveta. V minulosti sme tu mali už aj tímy z Maďarska či Česka. Od minulého roku k nám chodia Britky, tento rok k nám prišli až dve družstvá.

Čiže Vám nikdy nešlo o víťazstvo...

Nie. Mňa vždy tešilo, keď zlato bralo akékoľvek iné ženstvo z turnaja.

Tento ročník je teda výnimkou...

Áno, tak to proste vyšlo. Už sme si povedali, že by sme to zlato mali konečne zobrať. Bol to komornejší, štvorčlenný ročník. Otváral ho pán primátor Peter Zibura. Prihovoril sa aj po anglicky, poprial nám veľa kamarátstiev. To sa mi veľmi páčilo. Všetko sa vybavilo tak, ako sa malo. Staršie Britky akurát odchádzajú na majstrovstvá sveta legiend, mladšie Britky si tu urobili kemp.

Na turnaji ste nenašli premožiteľa. Patrí táto partia medzi to najlepšie, čo sa vo vašich dresoch na Ladies cupe objavilo?

Ťažko povedať, keďže sa tu vždy objavujeme tie isté dámy. Tentokrát nás však posilnili štyri mladé dievčatá, a to aj zo ženskej reprezentácie Mariána Hambálka a Daniela Lipára. Sme však v dobrej kondícii, nepripustili sme si tlak. Pravidelne sa stretávame, najbližší zraz budeme mať už začiatkom septembra. Teda áno, na tento ročník prišlo najlepšie pripravené družstvo ako mohlo.

Vráťme sa o jedenásť rokov späť. Ako to celé započalo?

Ladies cup začal takou vesmírnou energiou, keďže sme ho založili po majstrovstvách sveta kategórie Masters v Amerike v roku 2014. Málokto to vie, ale bez nás by sa ten turnaj nemohol odohrať.

Prečo?

Podmienkou bolo, že sa musia zúčastniť tri krajiny, nie tri tímy. Slovenky teda prišli k dvom kanadským a dvom americkým družstvám. Tam sme sa všetky do seba „zamilovali“ a začala fungovať chémia. Síce sme tam skončili piate, teda najlepšie európske mužstvo (smiech), na konci sme však plakali. Pýtali sme sa, že ako môže skončiť niečo také, čo sme práve zažili...

Čo bolo potom?

Ladies začali tak, že vznikla silná kostra a cez leto sme si povedali, že ideme urobiť turnaj. V roku 2015 bol prvý ročník. Odvtedy ideme zatiaľ bez prerušenia, s výnimkou jedného roka.

Čo všetko si môžeme predstaviť pod organizáciou Ladies cupu?

Najväčšia vďaka patrí tomu, že sme našli sparingpartnera a uzatvorili hokejbalové manželstvo s mestom Spišská Belá. Tí istí ľudia za tie roky vedia, kto má akú česť, aby prispel k bezproblémovému priebehu. Prvé roky sme sem chodili upratovať. Teraz máme všetko nachystané. Veľká vďaka teda patrí práve mestu. Poďakovať musím aj Štefanovi Bieľakovi, bývalému primátorovi Spišskej Belej, ktorý je dnes podpredsedom na kraji. Ako šéf miestneho športového hokejbalového klubu nám otvoril cestu, že budeme ich pridružený partner. Veľkými pomocníkmi sú aj Jano Zadžora, Lojzo Handzuš či dobrovoľníci. A, samozrejme, naši rozhodcovia.

Kto je Vašou najbližšou kolegyňou?

Katarína Drličková. My dve sme tie „blázonky“, ktoré na to majú čas a robia neviditeľnú robotu. Ale prispievajú, samozrejme, aj ostatné spoluhráčky. Každá priloží ruku k dielu, aby turnaj prebiehal tip-top. Ale tak, samozrejme, bez účasti hráčok by bola naša snaha zbytočná. Naším hlavným duchom však je, že sa ideme tešiť z toho, že sem prídu hokejbalové ženy. Myslím si totiž, že v Európe nenájdete podobný turnaj, teda pre čisto ženské tímy.

Kde nachádzate energiu pokračovať s Ladies cupom?

Akýkoľvek čitateľ, keď bude očakávať odpoveď na túto otázku, tak presne vie, čo by tam malo byť. S tým sa jednoducho nedá skončiť. Už tretí rok hovorím, že končím s aktívnou hrou (smiech)...

Cítim nejaké „ale“...

Ale to sa jednoducho nedá. Keď vidím tú radosť, keď sem tie tímy začnú prichádzať a napĺňať ihrisko. Alebo keď sa nám vyčerpajú zásoby v bufete, čo znamená, že prišli ľudia za týmto športom a že sa sem prídu zabaviť. Aj Britky povedali, že je to miesto, kde šport je benefit. Najprv sa tu tvoria vzťahy a ide sa za tým krásnym. Aby som ale odpovedala jedným slovom – človečina. To je to, čo ma sem ťahá a dodáva mi energiu.

Pristavme sa ešte pri britských výberoch, ktoré sem chodia pravidelne. Čo si najväčšmi pochvaľujú?

Cenu piva, to poviem priamo (smiech). Ale aj to, že si tu v sobotu večer vieme všetky sadnúť a „kvákať“. Jednoducho babinec. Každý si vie pustiť pesničku podľa želania, a tak máme príjemnú atmosféru. Páči sa im aj krajina. Idú do Tatier, teda robia si aj takéto výlety.

Máte aj nejaký odkaz na záver?

Veľmi sme si to užili. Rada by som sem aj týmto spôsobom pozvala všetky ženské tímy. Hrajú tu baby proti babám. Je to vyslovene pre dievčatá. Nemusíte teda chodiť len na turnaje s chlapcami. Príďte, tešte sa s nami a pamätajte, že šport je benefit.