Šampionát v Ostrave sme si zhodnotili s kapitánom slovenskej reprezentácie Ivanom Hryzákom.

Vieme si predstaviť, aké sklamanie u vás prevláda. Mal tento tím na viac?
„Určite. Boli sme skvele pripravení po fyzickej aj systémovej stránke. Veľmi ťažko sa každému z nás prenášajú pocity na pozitívne, nakoľko naše ciele boli oveľa vyššie oproti realite. Myslím si, že tento tím má veľký potenciál, ktorý zostal nenaplnený a preto nám neostáva nič iné, len sa od toho odraziť, vytiahnuť všetky pozitíva, poučiť sa z chýb a nasmerovať pozornosť na nasledujúci šampionát, kam prídeme viac vyzretí, skúsenejší a silnejší.“

Fanúšikovia sa pýtajú, kde sa stala chyba. Čo by ste im odkázali?
„V prvom rade by som chcel poďakovať každému fanúšikovi za nekonečnú podporu, ktorú sme pred aj počas šampionátu dostávali, boli ste našim šiestym hráčom na ihrisku. V posledných dvoch zápasoch sme urobili obrovské množstvo individuálnych chýb, navyše tam zohrala úlohu nedostatočná koncentrácia. Bolo cítiť, že sme neboli celých 45 minút v zápase a hlavne - chýbal nám zápal, ktorý sme mali napríklad v zápasoch s Čechmi, alebo Kanadou. Okrem toho sme veľmi zlyhávali v zakončení, celý turnaj sme s tým mali problém. Dokázali sme vyprodukovať veľmi veľké množstvo šancí, ale nevedeli sme to dotiahnuť do gólového konca. Brankári na tomto fóre sú samozrejme najkvalitnejší na svete, ale také vysoké množstvo premárnených príležitostí na gól, ktoré sme mali v posledných dvoch zápasoch, som asi počas mojej kariéry nevidel. Verím, že naši fanúšikovia budú pri nás stáť aj na domácom šampionáte budúci rok, kde pevne verím, že doručíme to, čo si slovenský hokejbal zaslúži.“  

Prvé tri zápasy boli výborné, no oba duely s Fínskom sa niesli v akomsi kŕči. Súhlasíte?
„Nepovedal by som, že to bolo v kŕči, skôr to mohlo byť nejakým pocitom uspokojenia, odohrali sme fantastické duely a boli sme nastavení na určité tempo zápasov, ktoré sme odohrali. Fíni mali úplne iný systém, štýl a my sme sa prispôsobili ich hre. Okrem toho, že sme to v určitých chvíľach vnímali tak, že sa nemôže nič stať a Fíni nás nemajú čím ohroziť. V prvom zápase hrali extrémne silový a špinavý hokejbal, z ktorého dokázali ťažiť vo štvrťfinále. Keď zo stavu 2:0 po 4 minútach je v polovici zápasu 2:3, tak už prichádza aj tlak a stres, dokázali sme ale dvakrát vyrovnať. Ale v závere prišlo zlyhanie, ktoré vyústilo do gólu Fínov v predĺžení.“

Mali sme na tomto turnaji lepší tím ako pred dvoma rokmi?
„Je ťažké to objektívne zhodnotiť, tá skladba tímu bola úplne iná. Ale čo sa týka individuálnych kvalít jednotlivcov tak si myslím, že sme mali lepší tím, čiže áno.“

Nechýbalo nám podľa vás viac lídrov?
„Podľa mňa neexistuje správna odpoveď na túto otázku, každý hráč reprezentujúci Slovensko musí byť líder, len každý v niečom inom a každý to líderstvo preukazuje inak. Realizačný tím to poskladal výborne, tak aby každý poznal svoju pozíciu v tíme a dokázal prejaviť svoje líderstvo.“

Čím si vysvetľujete prehru vo štvrťfinále?
„Po veľmi silnom a úspešnom štarte zápasu, kedy sme v 4. minúte zápasu viedli 2:0 prišlo možno akési uspokojenie, strata koncentrácie, začalo sa kopiť množstvo chýb, prepadnutí a prišli sme do fázy, kedy boli vyslovene Fíni na koni. Namiesto toho, aby sme si zápas ukontrolovali, sme sa sami dostali pod vysoký tlak a nebojím sa povedať, že sme Fínom darovali góly, naopak my sme sa na gól museli extrémne nadrieť. Toto sú zápasy, ktoré sa rozhodujú hlavne v tom, ako dané tímy zvládnu emócie, tlak a vypäté situácie. Žiaľ vo štvrťfinálovom dueli sme v tomto aj gólovom aspekte ťahali za kratší koniec.“

Napriek sklamaniu treba vyzdvihnúť aj pozitíva. Zdolali sme majstra sveta 4:0, s Čechmi sme odohrali vynikajúci zápas. Dávajú vám aspoň tieto veci ako takú chuť do ďalšej práce, ale to sklamanie prevláda aj nad týmto?
„Samozrejme! Ja som rád, že sa dokážem celkom rýchlo preniesť cez takéto situácie, neviem sa dlho tešiť, ani dlho smútiť - keď sa vrátime za celým turnajom, tak náš tím robil obrovský progres od zápasu k zápasu počas prvých štyroch zápasov, určite máme na čom stavať. Ja pevne verím, že väčšina chlapcov dostala, alebo v blízkej dobe dostane ešte väčší hlad, aký sme mali pred týmto šampionátom a budeme ešte viac makať, trénovať, zlepšovať sa a pristúpime k ďalšiemu šampionátu ako k šanci na pomyselný reparát, kde pred domácimi fanúšikmi ukážeme čo v nás je.“

Ako fungovalo mužstvo mimo ihriska? Vy ste ho viedli ako kapitán, ste spokojný s tým, ako to išlo v tomto smere?
„Myslím si, že tím fungoval dobre, samozrejme, že počas celého turnaja a ostatných náležitostí prídu aj situácie, ktoré nie sú úplne podľa predstáv, ale myslím si, že je oveľa dôležitejšie ako sa zvládnu a aké sú na ne reakcie. Na šampionáte bolo 13 alebo 14 chlapcov, ktorí predtým na seniorskom šampionáte neboli a pevne verím, že nabrali množstvo skúseností, ktoré ich v hokejbalovej a reprezentačnej kariére posunú a budeme spoločne tvoriť nepriestrelnú partiu. Noví chlapci zapadli do tímu veľmi dobre a každým dňom sme si boli všetci bližší.“

Na turnaji sa nám zranilo viacero opôr, problémy mali Olejník, Šatka, Mráz, Straka, Lipiansky. Ovplyvnilo to podľa vás náš výkon?
„Je to veľmi náročný a tvrdý turnaj a je bežné, že prídu aj tieto nešťastné situácie. Je to náročné sa s tým vysporiadať, je to kopec práce pre realizačný tím, aby dokázal na to reagovať z hľadiska formácií, špeciálnych tímov a podobne. Ale všetci sme išli na turnaj s jasným cieľom a preto musíme k tomu pristupovať s tým, že za zranených chlapcov musia potiahnuť zdraví. Sú to situácie, ktoré sa ovplyvniť nedajú. Určite to tímový výkon ovplyvní, ale na turnaj ide 25 hráčov, ktorí musia na ihrisku nechať všetko a žiaľ občas to vyústi aj v zranenia.“

Ďalší šampionát je už o rok na Slovensku. K akej veľkej obmene by podľa vás malo prísť čo sa týka kádra?
„Nie som v pozícii, aby som hodnotil jednotlivcov, alebo komentoval to, akým spôsobom sa má vyberať reprezentačný káder. Mojim subjektívnym názorom je, že sme štyri roky niečo budovali a niečo sa tu tvorilo a keď táto partia dostane ešte rok čas, tak dokáže priniesť výsledky. Nie som zástancom ´veľkohubých´ vyhlásení, ale v prípade, že ostane čo najväčšia časť tímu pohromade, úspech sa dokáže dostaviť a dokážeme nadviazať na všetko pozitívne čo sme na uplynulých dvoch šampionátoch pozbierali. Tento tím s pár zmenami, keďže vek občas nepustí, dokáže v 80 percentách zostavy absolvovať ešte 3-4 šampionáty a myslím si, že z toho treba vyťažiť čo najviac.“

Hľadať sa bude aj nový tréner, ako sa na to pozeráte?
„Môj pohľad je, že by to k najbližšiemu šampionátu malo zostať tak ako to bolo doposiaľ. Viem, že táto situácia je náročná, Milan tu štyri roky niečo budoval a viem, že my sme ho v rozhodujúcich chvíľach ako tím nepodržali na ihrisku. No myslím si, že v aktuálnej situácií by mal nový realizačný tím veľmi málo času na to, aby dokázal preorientovať kompletne celú reprezentáciu, keďže majstrovstvá sveta sú doslova za rohom. Viem, že definitíva padla, ale ako celý tím za Milanom stojíme a veríme, že dokážeme na našej spoločnej ceste toho priniesť ešte dosť v ďalšom období. Ak to tak ale nebude, tak verím, že nový realizačný tím dovedie slovenský hokejbal tam, kam patrí. Pokiaľ šancu dostanem, odovzdám reprezentácii všetko, čo som sa doposiaľ naučil a budem sa snažiť byť čo najväčším prínosom novému realizačnému tímu na ceste k najbližšiemu šampionátu.“ 

 

© MICHAL RUNÁK