Dlhoročný extraligový rozhodca nás nečakane opustil na prelome týždňov

Hokejbal je šport, v ktorom hrajú dominantnú úlohu srdciari. Obyčajní ľudia, ktorí na úkor svojho voľného času a rodiny pomáhajú tam, kde by iní už dávno zlomili palicu. Bez nich si tento šport ani nevieme predstaviť. A vždy bolí, keď niektorý odíde na večnosť.

Milan Kováčik bol jedným z nich. Pomáhal budovať slovenský hokejbal, ktorý je u nás podnes najúspešnejším kolektívnym športom. Počas svojej bohatej rozhodcovskej kariéry vychoval mnoho nasledovníkov. „Keď som začínal s rozhodovaním, Milan bol jedným z tých skúsených kolegov, ktorí ma vzali medzi seba. Pomohol mi na začiatku mojej kariéry a pokračoval v tom celý čas,“ opisuje bývalého kolegu Matej Pleško. 

„Odpískali sme spolu nespočetné množstvo zápasov a mám s ním obrovské množstvo zážitkov. Vždy vynikal pokojom, rozvahou a prirodzeným rešpektom, ktorý si dokázal získať u každého. Od detí a juniorov cez dospelých hráčov až po trénerov, funkcionárov a rodičov,“ dodal Pleško, ktorý píšťalku medzičasom zavesil na klinec.

Rozlúčkové video z dielne stránky Retrohokejbal

Smútok nevyjadrili len kolegovia, ale aj tí, ktorých „trestal“ – hráči. „Ťažko sa mi hovoria tieto slová. Som z toho naozaj šokovaný,“ začal svoje spomienky Libor Teplický, viacnásobný majster sveta. Na ihriskách sa s Milanom Kováčikom stretával dlhé roky, vo viacerých dresoch. „Milana som poznal prakticky od začiatku svojej kariéry. Bol neodmysliteľnou súčasťou hokejbalovej komunity.“ A aký bol rozhodca? „Dovolím si povedať, že bol jeden z najlepších a najrešpektovanejších. Situácie na ihrisku riešil vždy s pokojom a prehľadom. Bude nám všetkým veľmi chýbať.“

Ťažko by ste na Slovensku hľadali ostrieľanejšieho arbitra. „Bol to slušný a skúsený rozhodca. Dobre zapadol do kolektívu. Na turnajoch s ním bola zábava, rád rozprával svoje historky, ktorých mal neúrekom. Zaujímal sa o všetky športy. Je ho veľká škoda,“ priblížil Roman Jančík, ktorý za dlhé roky v pruhovanom drese zažil s Milanom Kováčikom veľmi veľa pozitívneho.

Náhly odchod zasiahol aj komunitu v Žiline, kde Kováčik býval. „Bol dobrý, milý, ľudský, priateľský, obetavý, zodpovedný človek. Odpočívaj v pokoji, vždy budem s uznaním spomínať na tvoju činnosť a ľudskosť. Na tvoju človečinu,“ povedala Mária Zemiaková, dlhoročná hokejbalová funkcionárka a trénerka klubu ŠK HOGO Žilina.

Šéf komisie rozhodcov Marek Kralovič opísal zosnulého zmysel pre povinnosť: „Vážil som si ho pre jeho prístup k povinnostiam. Nikdy nepovedal nie. Práve s ním som odpískal svoj prvý zápas v kariére. On ma dostal tam, kde som.“ S Milanom Kováčikom si však rozumeli aj ľudsky. „Bol skvelý spoločník, nepokazil žiadnu zábavu. Dokonca bol na mojej svadbe. Asi mesiac dozadu sme spolu s Michalom Runákom spomínali na našu spoločnú cestu do Svidníka. Išiel s nami aj Milan. Svidník bol vtedy nováčik ligy. Po zápase sme spoločne skončili v miestnom podniku a smiali sme sa až do rána. Milan bol presne taký. V jeho spoločnosti sa nedalo nesmiať.“

V mene Slovenskej hokejbalovej únie vyjadrujeme smútiacej rodine úprimnú sústrasť.

Michal Runák & Daniel Barilla