Skaličania sú zatiaľ v tejto sezóne miernym sklamaním. Obhajca titulu výrazne zaostáva za svojou kvalitou, ktorú má na papieri.

Záhorákom napriek tomu patrí 4. miesto v tabuľke, ale na konte majú prehry s Ružinovom, Považskou Bystricou, Popradom a Pruským. „V každom klube sa to raz stane, že po úspechu príde menší pád. Ale neberieme to ako nejakú krízu. Doplatili sme na to, že sme boli ľahostajní na tréningu, v dochádzke a úlohu zohrali aj zranenia kľúčových hráčov, ktorí tvoria kostru tímu a vedia vytvoriť vlnu motivácie a nakopnúť nás. A to sa prejavilo. Po troch-štyroch prehrách sme už boli takí, že to tu ešte nebolo a musíme to zlomiť. Aj preto sme prehrali v zápase o Československý superpohár, ale tam sme nakoniec zistili, že vieme sa vrátiť do formy a tak to aj potom bolo a nakopli sme sa k víťazstvám. Je pre nás lepšie, že to prišlo teraz a nie v závere sezóny. Preto verím, že sme sa poučili a na jar to bude zasa stará dobrá Skalica, ktorú bude ťažké zdolať,“ povedal nám obranca Michal Salajka, ktorý pre zranenie odohral na jeseň iba štyri zápasy.

Viacero duelov tak sledoval zo striedačky a mohol tak lepšie sledovať, čo tímu chýbalo: „V hre nám chýbalo nasadenie, sústredenosť na začiatky zápasov a taktické zmýšľanie. Každý to bral tak, že máme dobré mužstvo, sme dobrí, budeme vyhrávať. Ale to ani zďaleka nie je pravda. Liga je plná kvalitných mužstiev a hráčov a keď niekto trocha poľaví, hneď dostane facku. A tú sme aj zaslúžene dostali. Musíme vždy hrať zodpovedne, takticky vyspelo a s plným nasadením. A nie laxne a s pocitom, že sa nemôže nič stať. Takto to nefunguje.“

V zápase o ČS Superpohár však slovenský majster ukázal známu tvár a hoci zápas prehral po nájazdoch, výkonom potešil. „Áno to je to čo som spomínal, že sme mali dve tváre. Keď počúvame trénera a sústredíme sa na to čo, nám hovorí, tak hráme tak ako máme a vieme byt nezdolateľní. Musím však priznať, že v tom zápase nás zachránila forma Mikésku a naša vôľa to zvrátiť a vyhrať. Ale bolo to neskoro, keďže sme to chceli urobiť až v polovici zápasu keď sme prehrávali. Keby sme mali iný prístup, tak verím, že ten zápas zvládneme,“ konštatoval skúsený bek.
 
Na jar tak potrebujú Záhoráci nielen zlepšiť prístup, ale aj plnú zostavu. Ako sú na tom zranení hráči Fraňo, Lukačovič, či samotný Salajka? „Fraňo je už pripravený na 90 percent naskočiť. Zranenie ho nelimituje, už mu len chýba dotrénovať kondíciu a to ja verím, že počas zimnej prípravy hravo zvládne. Maťo Lukačovič to bude mať  zložitejšie, ale má už plný individuálny tréningový plán, takže uvidíme ako sa to bude vyvíjať. Ale verím, že na konci jarnej časti pred play off ho už uvidíme na ploche. To isté sa týka aj mňa, moje zranenie sa trocha natiahlo v liečbe. Ale vždy som tréning tomu prispôsobil, takže fyzicky to držím na leveli, ktorý je u mňa známy a na jar budem pripravený naskočiť.“

Prípravu budú mať Skaličania dobrú, tradične si zahrajú aj turnaj. „Začíname 14. januára a bude trvať to 25. februára pod vedením Miša Holazu. Potom od 7. do 8. februára cestujeme na prípravný turnaj do Plzne,“ potvrdil Salajka.

Opýtali sme sa aj na posily, ktoré by mohli prísť do mužstva. „Máme nejaké mená vo výhľade, ale zatiaľ to je iba vo fáze otvorených debát. Uvidíme ako sa tréner Rampáček rozhodne, koho bude chcieť do mužstva prijať a či je to vôbec treba. Takže momentálne nemáme žiadne nové meno.“

Jar bude pre Skaličanov náročná, najmä posledné dva zápasy jej nastavia zrkadlo. Čakajú ich totiž známi rivali LG Bratislava a Považská Bystrica. „To bude najlepšia previerka pred play off akú si len môžeme predstaviť, takže to vnímame pozitívne," uzavrel Salajka.

© MICHAL RUNÁK