Nová sezóna už klope na dvere, preto sme nazreli do kuchyne každého tímu a pravidelne vám prinesieme všetky novinky a informácie.

Košičania mali v lete veľmi veľa starostí najmä so skladbou kádra. Dlho sa šepkalo, že sa ani neprihlásia do sezóny, ale to sa napokon nestalo. „Mali sme problém a stále ho máme, lebo nás trénuje málo. Mám prísľub niektorých hráčov, ktorí nie sú Košíc,  že budú chodiť na zápasy. Oslovil som aj Maroša Hrica, aby mi pomohol. Mladí hráči z Prešova nám odišli, takže to skladáme a robíme všetko pre to, aby sme boli konkurencie schopní a oslovujem stále ďalších,“ povedal nám Peter "Pepo" Tóth, ktorý prevzal nad klubom taktovku.

Okrem neho mu pomáhajú aj dlhoročné opory, ktorým nie je ľahostajný osud Košíc. „Dano Pivarník zostáva, Paťo Mitra odišiel do Popradu, Rišo Čirč tam chce ísť tiež, ale ešte nie je všetko uzavreté. Niko Jenčuš zostáva spolu s Pivarníkom, sú to obaja ťahúni a pomáhajú mi. Nejdeme robiť dieru do sveta, ale chceme, aby sme zachovali hokejbal v Košiciach, toto je pre nás hlavná úloha,“ dodal Tóth.

Ešte raz zdôraznil, že Košičania to budú mať ťažké, ale chcú sa s tým popasovať. „Máme mladých hráčov, ale nemáme strednú generáciu okrem Nika a Dana je všetko pod 23 rokov. V Košiciach navyše vzniklo nové hokejové mužstvo, takže nemôžeme čerpať ani v týchto vodách. Ale oslovil som viacerých hráčov a verím, že tých 15 hráčov bude pravidelne chodiť.“

Keďže starostí s kádrom mali Košičania viac než dosť, príprava nebola ideálna. „Viem že nebola ideálna ani u ostatných tímov. Nám narušilo plány, že mladí Mitrovci, Hopkovič, Imrich a Makó odišli do Popradu. Naháňam ďalších, ktorí aj voľakedy hrávali a sľúbili, že sa pridajú. V bráne budú Borovský a Krajňák,“ uviedol Tóth.

Dodal, že najmenší problém majú v klube s tým, čo je u iných zasa ten najväčší: „Budeme vystupovať ako vlani, teda HBC CESTY Košice, aj budeme hrávať tam kde sme hrávali. Paradoxne s financiami máme najmenší problém. Chceme tento rok nejako prežiť, je to pre nás krízová sezóna, ale nechceme byť fackovací panák.“

© MICHAL RUNÁK