Na novú sezónu sa cez leto nepripravovali len hráči, ale aj muži v pruhovanom.

Jedným z nich je aj Peter Hriško. "Na ďalší ročník sa teším, cez leto som si dal od hokejbalu pauzu, trávil som veľa času s rodinou. Takže už mi to aj trošku chýba," uviedol.

Napriek dlhej pauze však nemal v dennom pláne iba oddych, ale myslel aj na to, aby bol čo najlepšie pripravený: "Nechcem na ihrisku zaostávať, hokejbal je stále rýchly. Preto som sa v prestávke povenoval trochu aj kondícii."

Keďže počas prestávky musia arbitri naberať aj prax, Hriško nebol výnimka: "Ako som už povedal, v lete som najviac venoval rodine, pretože víkendy sú naozaj v sezóne väčšinou venované hokejbalu. Preto som rozhodoval len jeden turnaj v Spišskej Belej, aby som nevyšiel úplne z tempa."

Náš rozhodca patrí medzi špičku na Slovensku, ale meno si urobil už aj na medzinárodnej scéne. Rozhodoval júnové finále na MS vo Vispe medzi Kanadou a Českom. "Môžem povedať, že to bol doteraz najťažší zápas v mojej rozhodcovskej kariére. O to viac ma teší, že sme tam s kolegom z USA neurobili nijaké sporné rozhodnutie, ktoré by ovplyvnilo zápas. Z hľadiska rozhodcu priamo na ihrisku to bolo niekedy priam šialené. Situácie sa prelievali zo strany na stranu a naozaj to bolo extra rýchle. Nemohli sme sa prestať sústrediť ani chvíľu, pretože sa stále niečo dialo. V tomto zápase som urobil skoro 13 kilometrov, keďže sa finále rozhodlo až v piatej tretine. Takže áno, namakal som sa viac ako inokedy."

Bolo to pre neho už druhé finále po sebe, pred dvoma rokmi v Montreale rozhodoval boj o zlato tiež medzi Kanadou a Českom. "Bez ohľadu na to, že to bolo už druhé finále, nepripravoval som sa nijako inak ako pred prvým. Je to pre každého rozhodcu pomyselný vrchol kariéry a preto chce zanechať na ihrisku ten najlepší dojem. Som veľmi rád, že som svojou nomináciou na druhé finále MS zatvoril ústa neprajníkom ktorí tvrdili, že Montreal bola len šťastná náhoda," povedal Hriško.

To, že to arbitri majú v lige ťažké, je známa vec. Podľa Hriška by sa však dalo spraviť viac aspoň v rámci komunikácie: "V našej lige mi chýba trošku väčšia úcta zo strany hráčov ako aj trénerov. Je smutné, že niektorí si neuvedomujú, že rozhodcovia na ihrisku nie sú ich súper, alebo nepriateľ. Sú tam pre to, aby sa zápas odohral pokiaľ možno čo najviac fér voči obom tímom. Žiaľbohu, často sa stretávame s nepriateľským prístupom zo strany aktérov zápasu už pred prvým buly. Je treba si uvedomiť, že heslo "no referee, no game" je viac než pravdivé a rozhodca naozaj nie je ten, ktorý im ten šport chce znechutiť. Práve naopak. Ale aby som len nekritizoval, sú v našej extralige aj hráči a tréneri, ktorí si naozaj rozhodcov vážia a rešpektujú."

Na záver ešte skúsený rozhodca vyslovil svoje želanie i posolstvo zároveň: "Tak ako aj hráči sú dobrí a menej dobrí, tak je to aj medzi rozhodcami. Myslím, že hovorím za všetkých rozhodcov keď poviem, že každý jeden rozhodca sa snaží urobiť na ihrisku čo najlepšie rozhodnutia podľa svojich schopností a možností. Aj keď samozrejme nie sú  populárne a vždy správne, nikto z nás nemá v úmysle poškodiť ani jeden tím. Treba si uvedomiť, že aj rozhodca je len človek a často krát sa rozhodnúť v momente jednej či dvoch sekúnd nie je jednoduché. Napriek tomu robíme všetci na ihrisku to najlepšie čo vieme."