Slovenské hokejbalistky zaujali na MS v Liberci najskôr najmenším vekovým priemerom zo všetkých účastníčok a napokon aj výkonmi.

Vo výbere trénera Mariána Hambálka bolo až deväť hráčok, ktoré mali 16 rokov. Pôvodný šampionát z roku 2020, ktorý mala hostiť Žilina, stopla pandémia koronavírusu. Do Liberca tak išiel úplne nový tím. "My sme mali pripravený úplne iný tím na šampionát pred tromi rokmi. Museli sme ho budovať nanovo. Teraz bol zložený prevažne z mladých hráčok, staršie sme mali také, ktoré majú šancu zabojovať aj o dres v áčku. Preto sme ich chceli vidieť na tomto fóre proti Kanade, Česku, či USA. Ďalšia časť tímu bola mladá, tieto hráčky sme brali na to, aby nazbierali skúsenosti. Spolu vytvorili výbornú partiu, staršie potiahli mladšie vo vystupovaní aj mimo ihriska. A mladšie pomohli tým, že viac ubehali. A skúsené hráčky sa tak mohli sústrediť na svoj výkon," povedal nám tréner Hambálek.

S takýmto mladým kádrom je striebro skvelý úspech, hoci k zisku zlatým medailám boli Slovenky naozaj blízko. "Teraz to hodnotím trochu inak ako hneď po zápase. Keď sme išli na MS, chceli sme uhrať medailu. Nepoznali sme kvality súperov a mali sme pred nimi rešpekt. Mali sme mladý tím. Ale vo finále se prehrali a z toho sme samozrejme sklamaní. Finále nehrajete každý deň. Ale hrali sme ho skvele. Žiaľ, bez gólu sa nedá vyhrať. A to ma ešte stále mrzí," dodal tréner Sloveniek. 

Hambálek prevzal reprezentačné kormidlo ženskej reprezentácie po MS v Pardubiciach v roku 2017. Na MS v Košiciach o dva roky neskôr skončili slovenské reprezentantky tak ako v meste perníkov na 4.  mieste. Odvtedy však prešli dlhú cestu a ich výkony aj podľa trénera idú smerom hore. "Určite áno. Do Košíc sme vzali veľmi mladý tím, po základnej skupine sme tam boli na druhom mieste, no nezvládli sme zápas proti USA a na duel o bronz sme nastúpili proti oddýchnutým Češkám. Ja keď som po MS v Pardubiciach prebral družstvo, tak z MS 2017 nám v ňom nezostal prakticky nikto. Začali sme od základov. Prvý vrchol bol v Košiciach, kde sme už hrali výborne, žiaľ medaila neprišla. Na MS v Montreale už áno a šampionát v Liberci je zatiaľ taká pomyselná čerešnička na našej práci."

Už o rok sa vo Švajčiarsku predstaví Hambálek so ženami na ich šampionáte, v drese Slovenska by sa mohlo vo Vispe predstaviť niekoľko hráčok z Liberca. "Práve preto boli tieto MS dobré, že sme mohli vidieť niektoré hráčky, či sú pripravené na prechod do áčka. Na to tieto juniorské šampionáty slúžia. Reálne má asi 10 dievčat na to, aby hrali vo Švajčiarsku. A máme tu ďalšie, ktoré tvorili kostru na MS v Montreale. A máme ešte ďalšie hráčky, ktoré sú veľmi kvalitné a už sa s nami pripravovali. Časť A-tímu nám pomáhala aj v tejto príprave na MS, za čo im chcem veľmi poďakovať. Staršie dievčatá ukázali mladším, kam chceme smerovať a čo chceme hrať. Tu patrí poďakovanie aj Popradským pirátom U17, ktorí boli naši skvelí sparing partneri a vďaka tomu sme mohli vidieť, ako nám dievčatá rastú. My sme išli v príprave tak, že sme vybrali najlepšie juniorky, ktoré nám pasujú do systému, tie sme dopĺňali najlepšími do 16 rokov a pomáhali nám aj nejaké dievčatá z áčka," uviedol Hambálek. 

Na záver sa tréner SR ešte raz obzrel za šampionátom, ktorý priniesol v hre jeho zverenkýň mnoho pozitív. "Mali sme 22 hráčok, všetky sme prestriedali v každom zápase a takto sme išli celý šampionát. Každá mala dostatok priestoru na ihrisku. V semifinále už hralo najlepších 18. My sme išli od zápasu k zápasu a neustále sme sa zlepšovali. Dievčatá urobili veľký kus práce. V skupine sme prehrali s Češkami, ale už vtedy sme boli spokojní s výkonom. Aj po zápase USA. Semifinále bolo vypäté, Češky robili v závere také veci, ktoré medzi dievčatami nevidieť často. Ale zápas sme zvládli a emočne to bol asi náš najlepší zápas. Ale aj vo finále sme hrali čo sme chceli, len žiaľ, raz za čas príde zápas, kedy nedáte gól z ničoho. A nám sa to stalo teraz."