V Nitre svitá na nové časy. Po niekoľkoročnom období stagnácie v práci s mládežou pod Zoborom pochopili, že budúcnosť si treba vychovávať. Toto leto preto Rytieri zorganizovali kemp, ďalšie kroky sa postupne plánujú. My sme sa o nových víziách porozprávali s bývalým slovenským reprezentantom a majstrom sveta Ivanom Káčerom, ktorý je v klube vo funkcii šéftrénenera mládeže. 

Nedávno ste zorganizovali prvý ročník celodenného kempu mládeže, o čo išlo?
"Mali sme na ňom chlapcov v dvoch skupinách, od 7 do 14 rokov a od 15 do 18. Boli to prázdninové kempy - väčšina hráčov boli hokejbalisti, ale boli aj 4-5 úplne noví. Mali sme od nich odozvu, že chcú pokračovať ďalej a pýtali sa, kedy budú tréningy. Takže to bola viacmenej aj akási náborová snaha." 

Vlani ste mali v extralige kategórie U12 a U16, prihlásite do novej sezóny aj ďalšie?
"U12 a U16 by mala byť aj teraz a chceli by sme prihlásiť U19. Ale chcel by som to prediskutovať, lebo je to náročné na financie. Chcem presadiť, aby sme sa aj s ostatnými tímami dohodli na tom, že urobíme kategóriu U20 a rozdelíme súťaž na západ a východ. Pritiahne to viac mužstiev i detí. Ide o to, či sa dokážeme dohodnúť."

Čo v klube odštartovalo túto myšlienku starostlivosti o mládež? Čo bolo impulzom?
"Začalo to budovaním ihriska a celého areálu. Toto už chceme sfinalizovať. A tým sa chceme starať viac aj o mládež. Začali smne nábormi, prvý rok to malo výbornú odozvu. Na ďalší rok sme zaregistrovali tímy U12 a U16. Vidíme, že nám stále pribúdajú nové deti, takže nás to motivovalo a povedali sme si, že chceme vychovávať čisto len hokejbalistov. Profilujú sa postupne aj do mužskej kategórie. Chytilo to aj rodičov, to je pre nás zadosťučinenie, spravili sme v Nitre menší boom."

Nitra je mesto, kde sú v extralige všetky veľké športy, takže prekvapil vás taký záujem?
"Je to také 50 na 50. Ale aj kemp, ktorý sme robili v lete, tak na ten prišli deti, ktoré prišli z hokeja. Jednoducho si prišli vyskúšať hokejbal a zaujalo ich to. Zostali tu. My ich nevychovávame ako budúcich majstrov sveta, ale je dobré, keď deti športujú a venujú sa viacerým športom. A to je pre nás cieľ do budúcna, jednoducho deti musia športovať. Do tých 15 rokov nech robia čo chcú. Ale po 16. roku nech už sa rozhodnú pre jeden šport a to je už len na nich. Hokejbal je doplnkový šport, ale kopa detí končí s hokejom v doraste. Prestane ich to baviť a prichádzajú k nám. Ale aj v hokeji skončilo veľa detí v juniorke a nechcelo ísť ani na hokejbal. Vytratila sa stredná generácia medzi mladými a starými. Prichádzajú k nám aj deti, ktoré ešte ku športu nepričuchli. Je to pre nich nová skúsenosť a chceme dosiahnuť aj to, aby neskončili so športom úplne. Takže sa chceme zamerať aj budovanie osobnosti každého jedného športovca. A je dobré, keď sú deti v kolektíve."

V Nitre na niekoľkých úrovniach funguje aj mestská liga, pomáha vám to?
"Určite to robí dobrú reklamu. Ale veľa ľudí to stále ešte nepozná." 

Vaše ciele sú spojené zrejme aj s tým, aby ste postupne dopĺňali A-mužstvo však?
"Určite áno. Nerobíme to len tak. Chceme sa každý rok zdokonaľovať a zlepšovať. Postupne chceme zaregistrovať do extraligy každý jeden ročník. Prirodzene potom budú chodiť hráči aj k mužom, ale priorita je pre nás mládež. Aby sme mali s čím robiť, a aby sme dosiahli nejaký efekt. Budeme spokojní, ak sa k mužom dostane aspoň päť kvalitných hráčov."

Je medzi mladými hráčmi nejaký výrazný talent?
"Menovať nebudem, ale pracujeme s nimi dva roky a je vidieť progres u viacerých. V U16 a U18 máme dokopy 35 hráčov. Sú tam nejakí, o ktorých možno v budúcnosti budeme počuť. Ale ešte dva-tri roky potrebujú na to, aby dosahovali takú výkonnosť, akú si na mužskej úrovni predstavujeme."

Darí sa vám na vašu činnosť zháňať peniaze?
"Viete ako to je. Každý bojuje s mestom o každý jeden cent, ale mesto nám pomáha. Snažíme sa, čo to ide. Máme aj nejaké projekty, ktoré sme vyhrali a dostali sme financie. S rekonštrukciou a so zveľaďovaním areálu nám pomáhali aj rodičia, každý pridal ruku k dielu. Zatiaľ to ide dobre. Máme nejakých sponzorov, ale tak ako v každom športe to ani v tom našom nejde jednoducho."

Ak túto prácu necháte, s akými pocitmi ju chcete odovzdať? Čo vás na jej konci uspokojí?
"Ja mám ešte len 30 rokov, aj ja sa chcem posúvať nejakým spôsobom ďalej. Stále treba pracovať a robiť niečo viac a lepšie. Na začiatku som išiel do toho s tým, že je to na nejaké dlhšie obdobie. Všetci spolu máme nejaké ciele a tie chceme dosiahnuť. Moja vízia je taká, že chceme vychovávať aj nových trénerov, ktorí budú chcieť robiť. Budeme sa stále rozprávať, robiť si licenice, budeme napredovať. Chceme, aby sem deti chodili s radosťou."