Naozaj sa nájde na Slovensku málokto, kto by Martinčanom titul nedoprial. Po šiestich neúspechoch, kedy sa vo finále museli zo zvesenými hlavami pozerať na oslavy svojho súpera to konečne vyšlo. Titul sa však rodil ťažko, a nebyť martinskej buldočej povahy a srdca, písali by sme dnes o niekom inom. Po treťom kole však dalo niekoľko osobností ŠKB rozvrátenú kabínu opäť do normálneho fungujúceho stavu a výsledok sa dostavil o niekoľko mesiacov. 

Zúfalstvo menom Polc

Ak by sme mali hľadať rozdielového hráča celej finálovej série, nemusíme chodiť ďaleko. Patrik Polc privádzal do zúfalstva už Vrútočanov v prvom kole, zuby si na ňom vylámali aj Kežmarčania. Proti Skalici sa však ukázal v najjagavejšom svetle a ak by sa udeľovala cena pre najlepšieho hráča play-off, svietilo by na pohári práve jeho meno. Uznanlivo sa po finále smerom k nemu vyslovovali aj hráči Skalice a môžeme s pokojom napísať, že Polc má na titule mimoriadne výraznú stopu. Niežeby brankári Skalice chytali zle, ale Polc mal viac práce a bol rozhodne dominantnejší. Ťažko by sme vyberali najdôležitejší zákrok celého finále, predviedol ich niekoľko, ktoré by sme mohli zaradiť do kategórie famóznych, ale Martinusík s Rampáčkom ešte teraz krútia hlavami nad tým, ktorý predviedol pri ich prečíslení za stavu 1:0 pre domácich. Lapačkou doslova uchmatol gól pri strele do prázdnej bránky, polovica Skaličanov mala v tom čase už ruky nad hlavami...

Elitná trojica zabrala

Polc však góly nedával a práve v ofenzíve sa opäť raz predviedol trojzáprah Bielený-Kollár-Wagner. Center elitnej formácie nám po návrate z Nitry do Martina povedal, že sa teší na spoluprácu s oboma hráčmi z útoku a ako funguje ich chémia, to sme mali možnosť vidieť počas celého play-off. Všetci traja strelili niekoľko dôležitých gólov a to, že sa všetci traja rad za radom umiestnili v prvej trojke produktivity play-off, svedčí o všetkom. Táto formácia patrí medzi to najlepšie, čo doma máme a skonštatovali sme to nielen počas tejto sezóny. V treťom a štvrtom zápase zahral výborne aj dovtedy nevýrazný Ruttkay, svoju dôležitosť ukázali aj skúsenosťami opradení Hrivnák s Kaššom, ktorí si napokon pripísali po vzájomnej spolupráci víťazný gól finále. Pochváliť však musíme aj obranu, najmä obetavosť bola jej silnou stránkou.

Aj neúspech môže byť cestou

Skaličania odovzdali všetko čo mohli, ale momentálne nie sú na maxime svojej výkonnosti. Vo štvrtom zápase im nechýbalo veľa. Hrali naozaj výborne a boli mužstvom, ktoré malo viac z hry. Narážali však na niekoľkokrát spomínanú prekážku menom Polc. Ich ofenzívna sila je naozaj obrovská a už teraz sa nebojíme napísať, že sa zeleno-bieli pobjú o titul aj v nasledujúcej sezóne. Na zlato ešte nedozreli, ukázal to najmä prvý zápas na ich ihrisku, ktorý zrejme celú sériu rozhodol. Nezabúdajme, že Martin získal titul na siedmy finálový pokus. Skaličania sa dostali na túto métu iba po druhýkrát. Pri tejto generácii sa im to môže podariť už čoskoro, teraz však museli uznať a prijať nového kráľa. Titul je v správnych a dobrých rukách, na pohári pre majstra Slovenska je vygravírované iba štvrté mesto v doterajšej extraligovej histórii.