Prišiel, videl, zvíťazil
Pomaly doznievajú oslavy majstrovského titulu Martinčanov, no meno ich brankára sa na Turci bude ešte dlho rozoberať. Patrik Polc prišiel pred play-off do mužstva s tým, že mu chce pomôcť k historickému titulu. Svoje predsavzatie dodržal a jeho výkony sa do martinskej kroniky zapíšu zlatými písmenami. My Vám prinášame pohľad na finále práve s najkľúčovejším mužom novopečeného majstra.
Patrik ako ste videli finálovú sériu z Vášho pohľadu spod masky?
"Bola to veľmi ťažká séria, Skalica bola naozaj veľmi ťažký a kvalitný súper. Každý zápas bol veľmi vyrovnaný a rozhodovali ho jedna-dve chyby. Možno vyhral aj šťastnejší a nie lepší. Tým samozrejme nechcem povedať, že sme hrali horšie. Stretli sa dve mužstvá, ktoré mali na konci sezóny najlepšiu formu a rozhodlo podľa mňa o niečo silnejšie srdiečko."

"Musím najskôr povedať, že som bol nesmierne rád, že ma Martin zavolal, aby som si išiel zachytať po mojej hokejovej sezóne. Ja som sem naozaj prišiel s tým, že pomôžem Martinu získať historický titul. Nič iné som si ani nepripúšťal. Chcel som chalanom čo najviac pomôcť, podporovali sme sa. Celé play-off sa pre nás zlomilo v zápase s Vrútkami. V domácom zápase sme vyhrávali 3:1, potom sme zrazu prehrávali 3:4. Tomáš Starosta však sekundu pred koncom vyrovnal a v predĺžení sme napokon rozhodli. Vtedy sme pochopili, že sa to dá. Bolo to niečo neskutočné a vtedy sme si povedali, že dáme do toho všetko, čo máme, že sa budeme hádzať do striel, blokovať ich a to sa podarilo."
Rozdielového hráča série by sme nemuseli hľadať dlho, každý videl, že ste k titulu dopomohli veľkou zásluhou. Bolo to náročné zvládnuť?
"Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale my sme naozaj hrali kompaktne ako tím. Hráči bojovali, hádzali sa do striel, išli cez zranenia, boli na tabletkách, alebo "potejpovaní", naozaj sme sa nikdy nevzdávali. Ani keď sme išli na východ za stavu 0:2. Podarilo sa nám to otočiť a práve srdce a túžba po víťazstve bol ten rozdielový faktor."
Ktorý Váš zákrok z finále považujete za kľúčový?
"Každý brankár si uvedomuje, že to na ňom stojí a padá. Ja som vedel, že keď sme získali v sobotu dôležité psychické víťazstvo, tak to bude viacmenej v nedeľu na mne. Vedel som, že ak chalanov podržím, tak oni ten jeden-dva góly dajú. Snažil som sa sústrediť, nevšímal som si ani divákov, ani atakujúcich hráčov súpera. Vypol som mozog a snažil sa chlapcom čo najviac pomôcť."
O rok na MS v Pardubiciach Slovensko bude bojovať o zlatý hetrik. Prijali by ste reprezentačnú pozvánku?
"To je ťažká otázka. Ja síce hokejbal hrám od pätnástich rokov a hrám ho preto, lebo tento šport milujem. Je to pre mňa relax, príprava a spoznal som pri ňom veľa nových ľudí. Snažím sa ho užívať tak, ako som si ho užíval tu v Martine."

