Budúcnosť s mnohými otáznikmi, Svetový pohár odmenou

Šesťkrát odchádzal z finálových zápasov ako porazený. Siedme finále, tak ako aj celé play-off, odkaučoval z lavičky. Až v tejto pozícii dokázal priviesť svojich kamarátov a spoluhráčov k historickému titulu. Reč je o Petrovi Jurošekovi, po víkende už natrvalo zapísanej legende v martinskej kronike.


Po šiestich finálových účastiach Vám to konečne vyšlo. Čo cítite momentálne na duši?
"Po tých rokoch je to pre mňa obrovské zadosťučinenie. Chcem poďakovať všetkým ľuďom, ktorí pri nás stáli, či už to je Rišo Tomaga, alebo diváci, ktorí s nami chodili, naši vedúci, ale aj ľudia, ktorí sú pri klube, ako napríklad Rišo Pobeha."

Čo podľa Vás rozhodlo o titule pre Martin?
"Výkony brankárov. Paťo Polc chytal neskutočne a ja už dlho tvrdím, že je to najlepší hokejbalový brankár na Slovensku niekoľko rokov. Ja si ho pamätám, keď chytal na majstrovstvách sveta dvadsaťročných v Martine, kde vychytal titul. Som strašne rád, že sa nám ho podarilo získať do mužstva. Bol to náš základný kameň, na ktorom sme postavili tento titul. K nemu musím prirátať skvelý kolektív."

Po treťom kole Vám hrozil zánik, Váš príbeh znie až neuveriteľne...
"Vtedy by na nás nevsadil nikto ani deravý groš. Ale my sa chceli dať naozaj vtedy hlavne dokopy, nikto nehovoril o žiadnych cieľoch, nieto ešte o titule. Boli to postupné kroky. Najskôr sme chceli skonsolidovať káder, druhým cieľom bolo, aby sme sa dostali do play-off, v ňom sa môže stať čokoľvek. Naša rozprávka mala ten najkrajší koniec, aký mohla mať."

Bude tento titul pre Vás hnacím motorom a zodpovednosťou, aby sa podobná situácia nezopakovala?
"U nás je veľký problém v tom, že nie sme polmiliónové mesto ako Bratislava. Nemáme takú veľkú hráčsku základňu. Ja tvrdím, že v takej aglomerácii je mať na Turci tri extraligové kluby strašne veľa. Je tu Diaková, sú tu Vrútky, sme tu my. Vychovať v takýchto pomeroch hráča a udržať ho na vrcholnej úrovni sa ani nedá. Videli sme to napríklad na mužstve LG Bratislava, kde už dochádza k istej generačnej výmene, vidíme to aj na Nitre, ktorá v tejto sezóne skončila vo štvrťfinále. Je to veľmi ťažké a som zvedavý, koľko chalanov po tomto titule skončí. Teraz to neriešime, chceme sa čo najdhšie radovať, ale všetko závisí od toho, kto bude mať chuť hrať, kto tu bude chcieť zostať a potom sa nejakým spôsobom bude káder budovať. Ja ani neviem, čo bude so mnou, pre mňa je tento titul niečo neskutočné a nechám sa sám prekvapiť, čo bude budúcu sezónu."

Pôjdete na Svetový pohár do Nemecka?
"Určite áno. My sa na Svetový pohár tešíme, ja som chalanom povedal, že to je pre nich odmena za celú sezónu. Aj keby sme skončili druhí. Sľúbil som im už pred finále, že na túto akciu pôjdeme, že sa pokúsime zohnať nejaké peniaze. Je to pre nich odmena."

Sedmička vám priniesla šťastie, prehrať šesťkrát vo finále je naozaj neuveriteľné. Zmenili ste tento rok nejaký rituál?
"Jediná vec, ktorá sa zmenila oproti finálovým účastiam predtým bola tá, že som bol ženatý, ale nemal som dieťa. Teraz je to celé iba o ňom. Ja keď vidím, ako sa teší, že ide s nami na hokejbal a bude fandiť, tak sa dokážem od všetkého odosobniť. Je to celé len o ňom. Ráno vstaneme a "mastíme" hokejbal, alebo iný šport. To je teraz môj rituál. Nemyslím na hokejbal tak intenzívne, ako predtým, to je asi najväčšia zmena."