Ako by si zhodnotil s odstupom 24 hodín naše vystúpenie na šampionáte?
„Šampionát začal pre nás veľmi dobre, aj keď sme mali na začiatku slabších súperov. Postupne si začali zvykať na všetky okolnosti aj mimo hokejbalu, mám na mysli časový posun, hoci bol len jednu hodinu. My sme však prišli do Sheffieldu v deň MS a to nebolo pre nás jednoduché. Myslím si, že k titulu nás posunula prehra s Kanadou v skupine. Jednak sme jej ju chceli vrátiť a za druhé, chceli sme po prehre 16-ky a 18-ky aspoň jeden titul získať.“

Vráťme sa k finále. Aké bolo?
„Zápas bol nesmierne ťažký najmä psychicky. Prehrávať 0:1 aj 1:2, to je „na hlavu.“ Hlavne ak dostanete gól päť minút pred koncom. K tomu sa neskôr pridali nájazdy a to bola ďalšia záťaž na psychiku. Našťastie sme to zvládli. Vyhrať v nájazdoch taký spôsobom ako sme to dokázali my je neskutočné.“

Na nájazd ťa určili tréneri?
„Určili ma tréneri. Najskôr povedal Braňo Zwick, aby som išiel ja, potom tréner Danko povedal, že pôjdem ako tretí. Nájazd mi nevyšiel, celkovo sa mi na šampionáte gólovo nedarilo. Ale išla nám súhra v útoku, strelili sme každý po tri góly. Čerešničkou na torte pre nás bolo, že sme dostali najmenej gólov na šampionáte. Mali sme vynikajúcu obranu na čele s brankárom.“

Podľa nás si patril k najpríjemnejším prekvapeniam na šampionáte. Si so svojimi výkonmi spokojný?
„Som spokojný, aj keď v príprave sa našej päťke darilo oveľa viac. Na MS sme hrali viac bojovne, niekoľko gólov sme dali práve takým spôsobom, že sme dorazili loptičku do bránky. To sa cení viac, ako nejaký pekný gól.“

Aké boli oslavy titulu?
„Oslavy boli veľmi krásne, najkrajšie to bolo na ihrisku, keď to celé vypuklo. Po zápase sme si s chalanmi zakričali a kričali sme veľmi dlho (úsmev), až do ranných hodín. Ja dúfam, že aj na Slovensku sa stretneme tak ako sme sa dohodli a že oslavy budú ešte dlho pokračovať.“

Môžeš nám prezradiť aj nejakú "pikošku" z osláv?
„Môžem spomenúť, že sme po ceremoniáli išli do mesta do jedného podniku, kam nechceli pustiť „esbeeskári“ dvoch mojich spoluhráčov, lebo mali na sebe tepláky. Ale práve oni dali obom 20 libier na taxík a po ich príchode nám ešte platili pitie. To bolo niečo neuveriteľné. V tomto podniku nás navyše niektorí zákazníci spoznávali ako hokejbalistov a čerstvých majstrov sveta a oslavovali s nami. Boli sme príjemne prekvapení.“