Ako sa zrodil váš prestup do Letohradu?
"Cez leto som premýšľal o svojej ďalšej hokejbalovej ceste. Mal som opäť chuť pokračovať v českom extraligovom klube. Za riekou Moravou som našiel nový zmysel hry. V Třinci sme po 12-tich rokoch postúpili do play-off, čo klub aj ja hodnotím ako úspech. Keďže Třinec nedostal z verejne známych dôvodov licenciu extraligového mužstva, musel som sa obzrieť po novom klube. S výberom mi pomohli spoluhráči a vedenie Třinca, za čo by som sa im chcel poďakovať. Hlavne Patrikovi Cieslarovi, ktorý mi odporučil Letohrad a zároveň Letohradu odporučil mňa. Všetky tri zúčastnené strany sme sa vedeli rýchlo a férovo dohodnúť, takže od novej sezóny som sa stal hráčom SK Hokejbal Letohrad."

Prečo ste prijali jeho ponuku?
"Dostal som výborné odporúčania. Prečítal som si články o vynovení už aj tak skvelého zázemia, ktoré ma pri návšteve Letohradu milo prekvapilo. Na ihrisku položili nový asfaltový povrch a osadili nové mantinely. Pri komunikácii s trénerom Tomášom Frimlom - inak môj vrstovník, ktorý proti mne hral na juniorských MS v Champéry 2002 aj na Svetovom pohári 2005 v Martine, mi boli predstavené plány klubu do sezóny, ktoré sa mi páčili.Zároveň mi klub vytvoril výborné podmienky, ktoré si dovolím tvrdiť, že sa momentálne nedajú porovnať so žiadnym klubom na Slovensku. Ak niekde áno, tak sa ospravedlňujem a som rád, že aj inde majú hráči také skvelé podmienky."

Nelákalo vás to späť na Slovensko?
"Jednoznačne musím odpovedať - nie. Po mojej neúčasti na MS v Zugu som pochopil, že už nemám na ligu majstrov sveta. Roky už nezastavím. Nič si nepotrebujem dokazovať, len si chcem užiť hru a baviť sa hokejbalom. V Čechách som našiel skvelé hokejbalové prostredie, výborné podmienky v klube a taktiež na ihriskách súperov. Zápasy sú na vysokej taktickej úrovni, v plnom nasadení, ale vždy v priateľskej a férovej atmosfére.Celkový prístup k športu v Čechách je na profesionálnej úrovni a to sa mi veľmi páči."

Mali ste nejaké ponuky zo Slovenska?
"Áno pár ponúk zo slovenských klubov bolo. Sám som bol prekvapený, že ešte je o mňa tak veľký záujem. Viacerí hráči z Třinca dostali šancu v majstrovskom Martine. Robo Drábik mi spomínal, že sa pri rozhovoroch objavilo aj moje meno. Už počas minulej sezóny som bol v kontakte s Andrejom Augustínom z Jokeritu Petržalka, ktorá má túto sezónu vysoké ambície a taktiež s Ondrejom Budayom z Pruského, ktorý mal záujem o moje služby. Pred sezónou sa mi ozval aj Milan Ladiver ako tréner Považskej Bystrice, ktorý tiež skladal výborné mužstvo a hodil by som sa mu do zostavy."

V minulom kole ste do siete Mostu strelili gól a na tri ste prihrali. Je to váš rekord v Česku?
"Hlavne je to zásluha celého mužstva. Najdôležitejšie bolo, že sme dokázali v uvedenom zápase zvíťaziť a potešiť divákov na štadióne. Na ihrisku som dostal od trénerov dosť priestoru a pomohli mi spoluhráči, ktorí dokázali moje prihrávky premeniť na gól. V minulej sezóne som v Třinci pár viacbodových zápasov mal, ale štyri body v jednom stretnutí je moje nové maximum. A poviem pravdu, že si nepamätám taký úrodný bodový zápis ani na Slovensku, aj keď určite v minulosti bol."

Patrí vám miesto v prvej desiatke produktivity. Čím si myslíte, že je spôsobené, že máte takú formu v úvode?
"Tak vysoko som v Čechách nikdy nebol. Teším sa z toho, ale viem, že udržať sa v nej bude nesmierne ťažké. V lige je veľmi veľa kvalitných hráčov, ktorí sú ťahúňmi svojich mužstiev a sú predurčení k zbieraniu kanadských bodov. Ak sa mi bude podobne dariť, budem len rád, ale vôbec to nie je moja priorita. Všetky body v produktivite veľmi rád vymením za body mužstva v celkovej tabuľke. Čo sa týka formy netuším čo mi pomohlo, ale je pravda, že veľa vecí som v živote zmenil. Už takmer rok sa venujem systematickému tréningu v Akadémii pohybu Tu a Teraz, kde trénujem 3 až 4x týždenne a stará sa o mňa skvelí tím ľudí spolu s masérom a fyzioterapeutkou. Upravil som stravu a celkový životný štýl. No najdôležitejšia je asi podpora rodiny a hlavne energia, ktorú mi dáva moja snúbenica Radka. Bez nej by mi to tak ľahko nešlo."

Pred MS v Zugu ste patrili medzi členov reprezentácie, z nominácie ste vypadli tesne pred odchodom do Švajčiarska. Vzali ste to športovo ako profesionál, takže sa musíme spýtať, zabojujete opäť o nomináciu na MS do Pardubíc?
"Ja osobne už o nič nebojujem. Na Slovensku je množstvo kvalitných a lepších hráčov ako som ja, ktorí si zaslúžia obliecť reprezentačný dres. Pozvánky budú posielať tréneri a tí rozhodnú, ktorí hráči sú pre nich zaujímaví. Ja chcem každý jeden zápas, v ktorom oblečiem letohradský dres podať ten najlepší maximálny výkon, aby som nehazardoval so svojím menom. Keďže v Letohrade máme mladé mužstvo je pre mňa najdôležitejšie zanechať v Letohrade odkaz, že amatérsky šport sa dá robiť na profesionálnej úrovni, preto pristupujem k tréningom a zápasom ako profesionál a hlavne sa chcem na ihrisku baviť a užiť si to. Moji „reprezentační tréneri“ sú deti, ktoré s nefalšovanou radosťou hrajú v najmladších kategóriách za Letohrad a chodia sa pozerať na novú posilu zo Slovenska."

FOTO: Iva Janoušková