V hokeji sa týmto unikátom mohol pochváliť legendárny Gordie Howe, v hokejbale sa to v uplynulých dňoch pošťastilo reprezentačnému trénerovi Aurelovi Naušovi. Na memoriáli Štefana Olveckého sa mu splnil sen, keď si zahral po boku svojich synov Tomáša (ročník 2001) a Aurela (ročník 1998). Napokon sa trio Naušovcov výrazne podpísalo aj pod celkové víťazstvo svojho tímu Musketeers Martin na tomto podujatí.

Aké boli tvoje pocity, keď si nastúpil so svojimi synmi?

Na turnaji sme mali štartovať ako mužstvo starých pánov, ale nakoľko je ešte stále dovolenkové obdobie a chalani mali aj nejaké neodkladné povinnosti, musel som vec riešiť tak, aby som nesklamal organizátorov turnaja. Pišta Olvecký bol môj dobrý kamarát a účasťou na turnaji som mu chcel, tak ako každý rok, vzdať hold. Prvé čo ma napadlo bolo, že som sa opýtal mojich synov, či by si nešli zahrať. Ajo hráva hokejbal často, takže v jeho prípade to išlo nejako automaticky. Mladší Tomáš síce hokejbal nehráva, ale nakoniec mi prisľúbil, že pôjde. Nakoniec sme oslovili ešte aj Tomášových spoluhráčov z dorastu MHA, a tak sme mohli do turnaja pokojne nastúpiť. Hral som najskôr v obrane a obaja moji chalani hrali spolu v útoku. Veľmi som si to užíval a tajne som dúfal, že ak to výsledky na turnaji dovolia, skúsim si s nimi zahrať aj v jednom útoku.

Nedalo sa tento sen splniť skôr?

Mladší Tomáš má len 15 rokov a nechcel som ho medzi mantinely medzi mužov pustiť skôr, kým trošku nezosilnie. Skladbou tela a svalovej hmoty sa však počas tohto roka pomaličky dostáva do kategórie, že už som sa odvážil ho na takýto turnaj pozvať. Samozrejme, obavy tam stále boli aj sú, predsa len, obaja moji chalani hrajú hokej a ten je na prvom mieste.

Ako hodnotíš ich výkon po tvojom boku?

Nooooo, ja už nie som predsa len ten, čo som býval (smiech), ale obaja ma veľmi príjemne prekvapili. Ajo už exceloval v play-off mestskej ligy za Goldspart a bol dokonca vyhodnotený ako najužitočnejší hráč play-off martinskej mestskej ligy a aj na tomto turnaji opäť podával veľmi dobré výkony. Tomáš ma však veľmi prekvapil, hral bez rešpektu a bol jedným z ťahúňov nášho turnajového mužstva. Nakoniec bol vyhodnotený ako najlepší strelec turnaja. Ja som bol teda len taký sekundant...

Zahrali ste si teda nakoniec spolu aj v jednom útoku?

Áno, asi päť striedaní sme hrali spolu. Nechcel som rozbíjať útok, v ktorom hrali, lebo im to celkom dobre išlo, ale nedalo mi nevyužiť situáciu a nominoval som sa na nejakú chvíľku do ich útoku. Dokonca som o to slušne požiadal ich spoluhráča z „lajny“, iba 15-ročného M. Kočalku, ktorý s tým, asi už len z rešpektu ku mne, nemal problém (smiech). Naša súhra hneď pri prvom striedaní priniesla gól, ktorý som nakoniec strelil ja a keď sme v nedeľu hrali, takpovediac, zápas o prvé miesto s „béčkom“ Diakovej a prehrávali sme v samom závere 1:0, rozhodol som sa pre power-play, kde som nás troch nanominoval a nakoniec sekundu pred koncom Ajo po Tomášovej prihrávke vyrovnal. Ja som nakoniec zase rozhodol trestné strieľania.

Si majster sveta v hokejbale... chceš, aby synovia išli v tvojich úspešných hokejbalových šľapajách alebo ich športovú budúcnosť spájaš s hokejom?

Tak ako som už hovoril, na prvom mieste je hokej. Sú šikovní a mohli by to aj niekam dotiahnuť. Som však aj realista a viem, čo všetko môže ovplyvniť či hokej hrať budú alebo nie. Takže, ak sa rozhodnú hrať hokejbal teraz alebo aj potom je to ich súkromná vec. Podporím ich v tom, ale nútiť ich nebudem. Na budúci rok budú MS U20 v Kanade a viem, že Ajo by sa tam rád dostal. Je na súpiske Goldspartu či ŠKB Martin, takže sa bude chcieť o miestenku v reprezentácii pobiť. Nakoniec, na MS v Bratislave už hral za Slovensko, stal sa majstrom sveta v kategórii U16 a bol dokonca vyhodnotený ako Najužitočnejší hráč šampionátu.

SHBÚ