Zápas v Třinci nebola vaša prvá skúsenosť so slovenskou ligou, tú ste si vyskúšali aj vlani však?
"Áno, moja prvá skúsenosť so Slovenskom bola v minulej sezóne. Celkovo mám "na tričku" už tri zápasy. Prvý sa hral na jar v Třinci, kde domáci hostili Nitru a onedlho som cestovala priamo na Slovensko do Pruského." 

Ako ste sa dostali k pískaniu?
"Na prvý seminár v regióne ma zobrali chalani od nás z klubu v roku 2011. Bolo to zo srandy, že si pôjdem urobiť licenciu, ale napokon sa to stalo skutočnosťou. Také mladícke hecovanie. Chalanom, vrátane môjho brata, som hádam dodnes nepoďakovala za to, že ma vzali so sebou a moja pruhovaná kariéra mohla začať."

Čo vás na tom učarovalo?
"Hokejbal je sám o sebe čarovný, je to super šport. A akú ženu by nebavilo počúvať: "No áno ty blonďatá princezna...?" (smiech)

Žena v pruhovanom je rarita, ako vás vnímajú hráči?
"Ako ktorí. Jednej skupine sa nie zrovna páči, keď im "rozkazuje" žena a nenechajú si pre seba občas nevhodnú poznámku. Druhá skupina je rada, keď ma vidí. Párkrát za mnou přišiel tréner, alebo aj hráč s tým, že sa pri mne chalani chovajú slušnejšie. A tí poslední vôbec neriešia, či je v pruhovanom muž, alebo žena."

Môžete nám prezradiť vašu najhoršiu a najpozitívnejšiu skúsenosť, ktoré sa vám zatiaľ prihodili?
"Neviem, ktorú zo zlých skúseností by som vypichla. Snažím sa ich podľa rád od kolegov púšťať z hlavy, ale väčšinou to sú sprosté nadávky hráčov, alebo skôr divákov - rodičov. Ani z pozitívnych nevyberiem tú naj, avšak poteší každá pochvala od tímu, ktorý prehral."

Majú to podľa vás ženy rozhodkyne pri pískaní zápasov mužov ľahšie?
"Nie nemajú, ale viem, že so mnou nebudú všetci súhlasiť. Mať rešpekt na ihrisku a ešte ku všetkému ak ste blondýna, to dá naozaj fúru práce (smiech). Ale ako som odpovedala v predcházajúcej otázke, je rozdiel, aký hráči hrajú."

Čo by ste chceli ako rozhodkyňa dosiahnuť?
"Tu by som sa rada pozastavila. Spomínam si na svoj prvý rozhovor, kedy táto otázka padla. V tej dobe bola moja najvyššia odpískaná súťaž okresná liga mužov a môj cieľ bol písknuť si druhú ligu na domácom ihrisku v Chlumci. To sa mi podarilo, ale v Chlumci sa mi pošťastilo pískať až v dobe, kedy hrali 1.ligu. Predtým boli moje ciele rozhodovať čo najlepšiu súťaž. Ale vďaka nášmu predsedovi som ochutnala už hádam všetko. V každom prípade by som teraz veľmi chcela rozhodovať na MS v Košiciach."

Máte rozhodcovský vzor?
"Áno mám a nemôžem odpovedať inak. Je to môj šéf Jaroslav Pikula."

Aký rozdiel je z vášho pohľadu medzi pískaním na Slovensku a v Čechách?
"Dúfam, že sa chalani z Třinca neurazia, ale beriem ich ako slovenský tím. A keď dostanem ponuku pískať slovenskú ligu, tak sa vždy teším. Nechýba tu priateľskejšia a pokojnejšia nálada. Trochu ma mrzí, avšak nie je to pravidlo, že u nás sa rozhodca berie ako najväčšie zlo a nepriateľ na ihrisku."

Čo máte na hokejbale najradšej?
"Neviem konkrétne odpovedať, pri premýšľaní ma vždy napadne konkrétna vec, ktorá sa podľa nálady mení. Jednoducho ma baví tento šport sám o sebe a hlavne pokiaľ môžem stáť na ihrisku v pruhovanom drese."

Hráči prekvapení výkonom 

My sme oslovili aj samotných aktérov duelov, v ktorých Radka Synková rozhodovala. Obaja sa na jej adresu vyjadrili pochvalne. "Veľmi som ju nevnímal, nakoľko rozhodcovia v tom zápase pískali veľmi dobre. Ak hráč rozhodcu nevníma, je to pre neho tá najlepšia vizitka. Ženy v pruhovanom sú rozhodne spestrením a myslím si, že si svoje miesto určite zastanú," povedal Anton Baláška, hráč Nitry, ktorý hral pri premiére Synkovej v SHbE na jar v Třinci. Ešte čerstvejšie spomienky má Ladislav Sabol, hráč Svidníka. "Podľa mňa zvládla zápas na výbornú hoci sa sem tam iskrilo, ustrážila si to. Je to také spestrenie medzi mužmi, keď tam pobehuje žena (úsmev) a myslím si, že aj tí väčší búrliváci, ktorých je v každom mužstve neúrekom, sa viac kontrolujú pri nežnejšom pohlaví. Nevyskakujú a nenadávajú ako keď píska muž."