Pred odchodom do Plzne sa tak ako vždy rozoberala nominácia. Národný folklór bolo aj tentokrát počuť veľmi hlasito, ten na to nemá, ten druhý je slabý jak čaj, henten to neubehá. Nič nové na svete. Bolo to však na samotných hráčoch, aby pochybovačom zavreli ústa. Niektorým sa to podarilo, niektorí zaostali za očakávaním, ďalší príjemne prekvapili.

Vysoké tempo vydržali všetci

Ako na medzinárodnom fóre obstoja nováčikovia? Na odpoveď na túto otázku sme boli zvedaví najviac. Proti Čechom sme v prvom zápase boli vo výhode, pretože súper mal v nohách zápas so Švajčiarmi. V druhom dueli sa však karty obrátili a boli to Slováci, ktorí okrem špičkového súpera museli bojovať aj s únavou, ktorá sa chtiac či nechtiac na výkone podpísala. Avšak tempo, v akom sa hralo, hráči zvládli, no najmä pochopili. Každý jeden, ktorý mal na sebe reprezentačný dres po prvý raz priznal, že medzinárodná konfrontácia je od tej ligovej ešte o level ťažšia.

Kolektív nesklamal, ale...

Partia obstála, ale bolo poznať, že sa ešte len formuje. Niektorí zapadli vďaka svojej náture okamžite, iní sa javili plachejšie. Všetci však pochopili, že v reprezentácii treba ťahať za jeden povraz. Kolektív sa utužil najmä na spiatočnej ceste do Bratislavy, aj tréneri išli príkladom. A vôbec nehovoríme o alkohole, ako si určite mnohí predstavili pri čítaní týchto riadkov. Ale stále to ešte nie je ono. Nielen hráči, ale aj kabína musí na sebe pracovať. Ale ukázalo sa, že aj tu sa ide dobrým smerom.

Lídri vyčnievali, nováčikovia prekvapili

Sedem bodov za tri góly a štyri asistencie. To nie je bilancia žiadneho skvelého útočníka Slovenska, ani inej českej hviezdy. Bol to práve kapitán slovenského výberu Jozef Minárik, ktorý odohral asi najlepší turnaj v reprezentáci mimo MS. To, že bol bezchybný v defenzíve, nikoho neprekvapuje. Práve preto je stabilným členom reprezentácie už vyše 14 rokov. Ofenzívna bilancia však jeho výkon tentokrát trojnásobne zdupľovala. Ak má ísť kapitán príkladom, tak v každom hokejbalovom šlabikári bude Minárikova plzenská kapitola na prvej strane.

K výkonom ostatných jednotlivcov sa napriek prvoplánovému zámeru nevyjadríme. Aspoň nie jednotlivo. Nebolo by to dobré v akomkoľvek smere, prípadné následky by nemuseli byť iba priaznivé. Ale nespomenúť výkony nováčikov ako Rufati či Gajdoš si neodpustíme. Najlepší extraligový kanonier si vypýtal pozvánku na MS skvelým spôsobom, na reprezentačné dvere zaklopal veľmi rázne. Radosť bolo pozerať na bratov Gajdošovcov, najmä mladší, ešte len 18-ročný Ivan, ide v šľapajach ďalších Nitranov Titku, či Káčera. Nadpriemer odviedol aj Válek, tréneri majú nad čím premýšľať, čo je dobre. Okrem Minárika boli neodškriepiteľné výkony Božika, Pijáka a akosi automaticky do tejto mozaiky prispeli Martinusík s Rampáčkom. "Smrad" lídrov "páchol" nielen na ihrisku, ale aj v kabíne a mimo nej. Bolo veľmi príjemné sledovať hráčov ako im záleží na tíme.

Brankári

Tých sme si nechali na koniec. Rozhovor s oboma vám prinesieme v najbližších dňoch, ale v hodnotení Murčeka a Mišovca vyšiel lepšie ten prvý. Možno prekvapivo, ale tak to je. Michal Mišovec priznal, že v prvom zápase dostal "divné" góly, v druhom ho súper veľmi nepreveril. Je však natoľko skúsený, že vie pomenovať, na čom musí popracovať. Času má ešte dosť, navyše sa blíži jarná časť extraligy a práve tu je ten priestor. Murček potvrdil formu z ligy, výborne čítal hru a v niekoľkých prípadoch správne používal hokejku. Hľadanie optimálnej dvojice na MS však stále pokračuje.