Kedy sa vám vlastne prihodilo toto zranenie?
"Siedmeho júla. To som sa zúčastnil hokejbalového maratónu, ktorý sa konal v Nitre vo formáte 3+1. Presne si pamätám ako sme hrali zápas o 1:30 h v noci. Prudko som sa otočil pričom ma pichlo v oblasti slabín. Myslel som si, že to je trieslo, a že to bude v pohode. Avšak v pohode to nebolo, dal som si týždeň pauzu, prešiel druhý týždeň a stále ma to bolelo. Bolesť som cítil pri akejkolvek pohybovej aktivite, dokonca aj ked som si isiel kýchnuť alebo zakašlať. Diagnóza doktora bola športový pruh, natrhnutá šlacha v slabine. Dostal som termín operácie a tak som čakal, ale pred operáciou som ochorel a museli ju odložiť o ďalšie 3 týždne. Bolo to pre mňa veľmi ťažké obdobie. Najmä sa len pozerať sa na spoluhráčov ako trénujú a ako bojujú v už prebiehajúcej sezóne."

Kedy ste začali pomýšľať na návrat na ihrisko?
"Po zotavení som mohol postupne začať trénovať až 7. januára. Po piatich týždňoch tréningov som si vyvrtol členok a opäť ma čakali dva týždne v polohe ležmo. 27. februára mi skončila "péénka", hneď v ten deň som išiel na tréning. Čakania už bolo na mňa až-až. Som teraz v takom štádiu, že by som hral aj cez tú najväčšiu bolesť. Hokejbal mi neskutočne chýbal, odohral som uplynulé dva víkendy, kedy sme hrali štyri zápasy. Jediné obmedzenie mám, že musím hrať a trénovať s ortézou na členku."

Ako ste sa v zápasoch cítili?
"Na to, koľko veľa som vynechal počas roka, tak mi tréner dával veľa priestoru. Veď naposledy som pred zranením hral extraligu 31. marca a po zranení som nastúpil na prvý zapas 2. marca. Čiže skoro rok som bol mimo extraligového kolotoča. Určite mi chýba zápasová prax, sám to cítim na sebe. Ale teším sa na každý jeden tréning, na každý jeden zápas a každé jedno striedanie. Cítim sa fajn a verím, že som si zranenia na túto sezónu už vyčerpal."

Návrat Titku je skvelá správa najmä pre reprezentačných trénerov. Ako po tom všetkom vnímate svoju účasť na MS? Ste schopný dať sa dokopy povedzme za jeden mesiac tak, aby vaša forma zodpovedala tej reprezentačnej?
"Neubehne snáď ani jeden deň bez myšlienky na MS. Dostať sa do záverečnej nominácie je podľa mna taký malý športový sen každého extraligistu, alebo chalanov, ktorí hrajú v zahraničí. Aj keď som absolvoval už troje MS, motíváciu mám stále takú istú ako pred tými prvými. Ja robím všetko, čo je v mojich silách, aby som bol platným hráčom nielen Rytierov, ale aj v reprezentácii. Som pripravený na akékoľvek rozhodnutie reprezentačných trénerov. Pre slovenskú reprezentáciu chcem len to najlepšie, ak by ma aj vybrali a ja na to proste nebudem mať, tak sa vzdám miesta pre niekoho, kto si to zaslúži pre lepšiu výkonnosť."

V nominácii ste sa už raz ocitli, ale zranenie vám nedovolilo účasť. Nahradili vás však kluboví spoluhráči, bratia Gajdošovci, v ktorých rastie prísľub do budúcnosti. Ako vnímate, že v tak mladom veku skúsili, čo to je reprezentovať?
"Na Mareka aj Ivana som nesmierne hrdý. Obliecť si národný dres v ich veku je úžasné. Pamätám si, keď prišli k nám k Rytierom a pobehovali tam v košíkoch na prilbách. Odvádzajú kus dobrej práce v defenzíve a vedia podporiť útok. Majú perfektnú kondíciu. Určite si zaslúžili predošlé nominácie na zrazy. Sú spolahliví a táto skúsenosť, ktorú dostali, je super. Určite ich to posunie ďalej. Ja im veľmi držím palce."

Napriek zraneniam ste určite sledovali priebeh prípravy od začiatku sezóny, s tým samozrejme aj nominácie. O otázke brankárov sme už popísali dosť, ako vnímate ostatné posty? Máme podľa vás viac otáznikov v obrane, alebo v ofenzíve?
"Sledoval som každú nomináciu. Ja by som to povedal tak, že bude dôležité správne nahradiť skúsených hráčov, ktorí ukončili reprezentačnú kariéru hráčmi, ktorí ich plnohodnotne zastúpia dravosťou a bojovnosťou."

Generačná obmena bude pokračovať aj po MS v Košiciach, napríklad Milan Rampáček je jeden z tých, ktorí sa chcú na tomto šampionáte s reprezentáciu rozlúčiť. Ak sa do konečnej nominácie dostanete, rozmýšľate rovnako?
"Áno, je viac ako pravdepodobné, že po tejto sezóne ukončím celkovo hokejbalovú karieru. V lete nás so snúbenicou Peťkou čaká svadba, túžim po rodine a chcem jej venovať maximum môjho času. Ale nebudem predbiehať, už po MS v Pardubiciach som rodine povedal, že to ukončím, no stále som tu (úsmev)."

Nitra v tejto sezóne udivuje fanúšikov, no jej výkony ponúkajú aj niektoré paradoxy. V ofenzíve to nie je na vrchné priečky, ale menej gólov ako Rytieri inkasoval iba líder zo Skalice. Čo je však dôležité, zbierate body. Veríte si v play off aj preto, lebo v ňom bude rozhodovať predovšetkým pevná defenzíva? Kam by ste to chceli dosiahnuť, resp. čo by vás naplnilo spokojnosťou?
"V ofenzíve máme strelecké suchoty, avšak v obrane hráme zodpovedne. Obrovský klobúk dolu treba dať pred našim brankárom Mariánom Maxinom, ktorý nás podrží v každom zápase. My na play off nemyslíme vôbec. Ani sa o tom nikto z chalanov nerozpráva. Po ukončení základnej časti uvidíme ako na tom budeme. Sústreďujeme sa vždy len na najblžší zápas, ktorý nás čaká. Sme skromní a ideme od zápasu k zápasu."