V septembri si prevzal trénerské žezlo mužskej reprezentácie po Jožkovi Ďurisovi. Bol si plný elánu, odhodlania, dravosti. Vždy si išiel naplno, hokejbalu si dal celé svoje srdce. Pamätám si na naše nekonečné debaty. Vždy keď si s Ružinovom hral nejaký ťažký zápas, zavolal si mi, pýtal si sa na súpera, chcel si poznať môj názor. Bol si vždy pozitívne naladený, nepripúšťal si si prehry. A to ani za okolností, za ktorých by ostatní rezignovali. Bojovať, nevzdávavať sa, žiť. Tvoj humor bol jedovatý, nákazlivý, trefný, špeciálny. S posledným súperom si bojoval rovnako odhodlane, vzdorovito, príkladne. Ale život bohužiaľ prináša aj prehry. Jediná vec zostala medzi nami nevypovedaná, ale to počká. 
Ďakujeme za všetko Duško, odpočívaj v pokoji.

Michal Runák, šéfredaktor.