Práve on bol slovenský zástupca v najlepšej šestke šampionátu, trochu prekvapujúco bol jediný Slovák. Pri vyhlásení jeho mena ako člena all-star tímu turnaja neskrýval prekvapenie. "Mal som z toho slzy v očiach, nečakal som to. Keby som hral individuálny šport, trebárs tenis, tak to beriem, ale toto je kolektívny, takže to nie je až také dôležité." Víťazstvom na domácom šampionátu sa zaradil do úzkej skupiny 4-násobných majstrov sveta. "Povedali sme si, že celé tie roky hráme presne pre tento jeden zápas. A ten sme vyhrali. Je to špeciálny pocit, ťažko sa mi to opisuje. Ale určite naň nezabudnem, pretože sme to vyhrali pred domácim publikom. Plná hala, rodina, kamaráti. Celé Slovensko nás povzbudzovalo, bolo to výnimočné," priznal Bujdák.

Aj on vyzdvihol nasadenie a najmä psychickú odolnosť slovenského tímu. Ten čelil vysokým očakávaniam verejnosti, pre súperov pôsobil ako červené súkno pre býka. Slovákov chcel v ich domácom prostredí zdolať každý, podarilo sa to však iba Čechom, aj to iba v zápase základnej skupiny. "Stačí, keď prehráte jeden súboj a už sa na tom súper môže chytiť. Boris Oravec to pekne povedal, keď vravel, že už šesť rokov lezieme všetkým na nervy. Teraz môžeme povedať, že už osem rokov," poznamenal Roman Bujdák. Od roku 2013 nepozná federácia ISBHF iného majstra sveta než Slovensko. Za ten čas sa v drese s trojkrížom vystriedali desiatky hráčov, z veľkej časti sa obmenila generácia reprezentantov. "Slováci majú srdce, aké iné krajiny nemajú. Dokázali sme otáčať zápasy, bojovali sme v každom zápase a išli si za tým. Reprezentácia nie je možno o úplne najlepších hráčoch, ale o tých, ktorí si najlepšie splnia svoju úlohu a stotožnia sa s ňou. To je najdôležitejše."