Gajdoš po finále len ťažko hľadal slová. V tak mladom veku zažil to, čo sa mnohým nikdy nepodarilo. "Pred nejakým časom by som samozrejme neveril, že by sa to mohlo stať. Je to pre mňa splnený sen. Z juniorky mám striebro a bronz, teraz som to doplnil a navyše s mužmi. Neviem, čo mám povedať, je to neuveriteľné. Keď ma zavolali na prvý zraz, myslel som si, že odohrám dva zápasy a konečná. Ale postupne som čoraz viac veril a pred posledným sústredením som už dúfal, že by to mohlo vyjsť. Som veľmi rád, že to vyšlo, aj keď na druhej strane som smutný, že tu nie je so mnou aj môj brat a chalani z Nitry ako Majo Maxin a Filip Titka, ktorí mi chýbali. Ale sme majstri, takže som veľmi šťastný," povedal Gajdoš.

Najmladší člen tímu hral veľmi dobre, jednoducho a nerobil chyby. V prvom rade nabral skúsenosti na nezaplatenie. Gól nedal, hoci sme mu ho mnohí priali. "Nevadí mi to vôbec, mňa zaujíma iba tímový výkon. Pred šampionátom si hovoril práve to, aby som hral jednoducho, neťahal loptu, upozorňovali ma na to aj tréneri. Vyšlo to a som rád."

V načatom trende túži mladý Nitran pokračovať. V budúcnosti by mohol ísť práve v šľapajách Titku a ďalších. "Dostal som obrovskú motiváciu. Mám nové nezabudnuteľné zážitky, skúsenosti. Hokejbal je krásny šport a nikdy som neveril, že by sa toľko ľudí mohlo prísť pozrieť na hokejbal. To je niečo neuveriteľné a som rád, že som to zažil," dodal.

Pre svoj mladý vek sa slovenský obranca dostával na MS aj do pozornosti starších spoluhráčov. Pivko po večeri u neho nebolo bežnou vecou, poctivo chodil včas do postele. Vyslúžil si za to neraz rôzne podpichovačné komentáre, po finále však rázne povedal: "Idem do toho, po titule už musím, inak by mi to chalani dali ´zožrať´ Ideme si to spolu užiť, toto sa nedeje každý deň, takže idem do toho," dodal na záver s úmevom.