Dva ťažké debakle musel pri svoje trénerskej premiére na lavičke slovenskej reprezentácie do 18 rokov predýchať kormidelník Milan Rampáček. Bývalý slovenský reprezentant, ktorý sa v júni po zisku titulu majstra sveta rozlúčil s národným tímom, začal písať ďalšiu kapitolu vo svojom hokejbalovom živote. Po prvých zápasoch na pozícii trénera mu zostala v ústach trpká chuť, ale palicu nad svojimi zverencami neláme.

Slováci do 18 rokov podľahli v Žiline českým rovesníkom 0:6 a 2:9. "Ťažko sa mi hodnotí výsledok zápasov, videl som chlapcov prvý raz a aj oni mňa. Takže prvý zápas podľa toho aj vyzeral. Po prvom sme si spolu všetci sadli povedali sme chlapcom zopár vecí. Uvoľnili sme atmosféru, chalani urobili výbornú rozcvičku, začali a behať plniť určité veci. Dvadsať minút sme boli Čechom vyrovnaným súperom," povedal nám svoje prvé pocity Rampáček. 

Na dvoch negatívnych výsledkoch teda skúšal hľadať pozitíva, za nomináciou si stojí. "Ja výsledky nejako neriešim. Skôr to bolo o tom zoznámiť sa s chalanmi a vedieť, na čom sme. Či by som menil zostavu? Určite nie. Stojím si za každým z tých chlapcov. Druhý zápas ukázal, že majú potenciál a vedia bojovať, len to musia udržať 45 minút, každé striedanie. Ale to už je na nás tréneroch, pripraviť ich na to."

Rampáček však športovo uznal aj kvalitu Čechov. "Sú niekde úplne inde, aj U18 a čo som videl, aj U20. Ťažko sa mi to hovorí, nakoľko my sme štvornásobní majstri sveta za sebou, ale ak nezmeníme určité veci, Česi nás čoskoro v mužoch dobehnú a ak sa nezobudíme, tak nás aj predbehnú a bude sa nám to ťažko dobiehať. Sú rýchlejší, technickejší, majú rozdielových hráčov a odviedli za poslednú dobu famóznu prácu s mládežou."

Kouč Slovákov však napriek ťažkým prehrám chce vo svojej práci pokračovať s takým odhodlaním, aké u neho prevládali, keď prijal ponuku vziať juniorskú reprezentáciu. "Na to, aby som sa tu sťažoval, na to som k reprezentácii neprišiel. Musíme všetci v U16, U18 ale aj U20 vedieť, čo chceme hrať, ako sa bude uberať naša hra, systém a podobné veci. Potom môžeme vychovávať ďalších Oravcov, Martinusíkovcov, Petríkovcov. Nemôžme to robiť tak, že tri mesiace budeme volať na zrazy hokejbalistov a na MS zoberieme 15 hokejistov. K čomu to je dobre? Dáme ich bokom ich na úkor úspechu? Medailí? Dobehne nás to verte mi, a ak to má takto fungovať, tak ja pri reprezentácii dlho nevydržím. Dopĺňame výbery hokejistami, je mi to jasné, ale základ musí byť hokejbalový. Vráti sa nám to a priláka nových potenciálnych reprezentantov. Musia vedieť, že majú šancu dostať sa na MS."

Rampáčka potešilo, že  neúspech si hráči vzali k srdcu a sami sa po zápase trénera pýtali na to, kde majú zabrať. "Neveril by som, že mi tak chlapci prirastú k srdcu. Chcem s nimi pracovať, učiť ich, odovzdávať to, čo som sa naučil v reprezentácii. Už po zápase za mnou prišli a pýtali sa, čo zlepšiť, písali mi, že budú makať, že sa ospravedlňujú za výsledky. Už len to ma len presviedča o tom, že chcú pracovať. Musíme mať viac zrazov aj mimo reprezentačnej sezóny, mať kondičné zrazy a aj herné. Aj keď viem, že peniaze na to jednoducho nemáme, tak verím, že spoločne ich zoženieme a budeme vychovávať skvelých hokejbalistov."

Napriek zlým výsledkom však kouč Slovenska spozoroval aj niekoľko individuálnych výkonov. "Či majú niektorí hráči z tohto zrazu šancu na MS? Piati môžu ísť hneď, ďalší siedmi keď popracujú, tak to zvládnu. Zvyšok treba doplniť, musíme chlapcom veriť a učiť ich, oni nám to vrátia. Nie som vševed, nikomu nevnucujem svoj názor, ale takto to vidím ja a chcem to všetko, čo mi tento nádherný šport dal, splatiť. Verím, že spoločne to dokážeme," uzavrel Rampáček.